Každý záhradkár, ktorý na svojich rastlinách objaví vošky, pocíti takmer okamžite potrebu konať. Tento reflex sa ešte zosilní v momente, keď zbadáte mravce, ktoré vošky starostlivo prenášajú na rastliny a chránia ich pred prirodzenými nepriateľmi. Prečo to robia? Vošky totiž produkujú sladkú tekutinu, medovicu, ktorá je pre mravce vítanou potravou. Avšak nie vždy je potrebný okamžitý zásah chemickými prostriedkami. V prírode platí jednoduché pravidlo – často stačí počkať, kým sa neobjavia prirodzení nepriatelia, ktorí situáciu vyriešia ekologicky za vás.
Kto sú vošky a prečo škodia vašim rastlinám?
Vošky sú drobný hmyz, ktorý sa živí cicaním rastlinných štiav. Najviac ohrozené sú mladé výhonky, lístky či dokonca korienky rastlín. Tieto malé stvorenia majú na svedomí aj prenášanie vírusových ochorení, ktoré môžu výrazne poškodiť či dokonca zničiť celú úrodu. Najznámejšie druhy sú napríklad voška jabloňová alebo maková.
Rastliny, ktoré vošky napadnú, trpia nielen vysávaním živín. Medovica, ktorú vošky produkujú ako odpadový produkt, totiž ostáva na listoch a stáva sa skvelým prostredím pre vznik čerňovky – čiernej plesne. Zasiahnutá rastlina má obmedzenú fotosyntézu, oslabuje sa a je náchylnejšia na ďalšie ochorenia.
Fascinujúci životný cyklus vošiek
Hoci sú vošky považované za škodcov, ich životný cyklus je fascinujúcou ukážkou prírodných adaptačných stratégií. Zimu prečkávajú prevažne vajíčka, ktoré sú ukryté v záhyboch kôry stromov alebo kerov. S príchodom jari sa liahnu samičky schopné partenogenézy – rozmnožovania bez potreby samčeka. Týmto spôsobom dokáže jediná voška v priebehu jedinej sezóny vytvoriť početné potomstvo, ktoré sa rozšíri po celej záhrade.
V letných mesiacoch sa objavia okrídlené jedince, ktoré prelietajú na iné rastliny a zakladajú nové kolónie. Na jeseň sa objavujú samci a samice, ktorí sa rozmnožujú klasickou cestou, čím celý cyklus začína opäť odznova.
Aj keď sú vošky v našich očiach škodlivé, v prírodnom reťazci majú nezastupiteľnú úlohu ako potrava pre ďalší užitočný hmyz a vtáky.
Ekologická regulácia vošiek bez chémie
Ak chcete zabrániť premnoženiu vošiek prirodzenou cestou, najlepším spôsobom je pestovať zdravé, nepremorené a mulčované rastliny. Zdravá rastlina lepšie odoláva útokom škodcov. Vysádzanie rozmanitých rastlín, ktoré sú na vhodných stanoviskách, taktiež výrazne znižuje riziko vážnych poškodení.
Príroda našťastie poskytuje aj silných spojencov. Lienky (najmä sedembodkové a invazívne lienky východné), zlatoočky, pestrenky, lumky, ucholaky, dravé bzdochy, svetlušky, parazitické osičky a hmyzožravé vtáky sú účinnými prirodzenými regulátormi vošiek. Dospelá lienka sedembodková dokáže denne skonzumovať až 50 vošiek, jej larva dokonca až 400 vošiek počas svojho vývoja.
Ďalšou ekologickou možnosťou sú rôzne prírodné postreky, napríklad:
- Mydlový roztok (jemný, neškodný pre rastliny a pôdu)
- Olejový postrek z repkového či neemového oleja
- Bylinné výluhy (žihľavová, papraďová, vratičová, palinová alebo brečtanová)
Účinnou prvou pomocou je aj oplachovanie vošiek silným prúdom vody, čím rýchlo obmedzíte ich populáciu.
Mravce ako „farmári“ v záhrade
Mravce si vytvorili s voškami zvláštny symbiotický vzťah. Vošky chránia pred predátormi a na oplátku zbierajú medovicu ako svoju potravu. Mravce však okrem tejto pomoci šíria aj semená burín a môžu prenášať aj rôzne choroby rastlín. Zároveň nás mrzí, že poškodzujú klíčiace rastlinky alebo narušujú spevnené záhradné cestičky.
Vedeli ste, že:
- váha všetkých mravcov na Zemi je približne rovnaká ako celková váha ľudstva?
- jedna mravčia kráľovná môže počas života dlhého až 29 rokov priviesť na svet až 150 miliónov potomkov?
- priemerné mravenisko, ktoré tvorí približne 1 milión mravcov, skonzumuje ročne až 28 kg hmyzu a 200 litrov medovice?
Ekologické možnosti kontroly mravcov
Mravce je veľmi náročné efektívne regulovať, pretože chemické prostriedky často zlyhávajú. Praktickým a jednoduchým riešením je ich presťahovanie:
Presunutie mraveniska: Zakryte ich hniezdo menším vedrom približne na tri týždne. Mravce hniezdo presunú dovnútra. Potom celé mravenisko opatrne vykopte rýľom a odneste preč zo záhrady. Dôležité je zachytiť aj mravčiu kráľovnú, hoci to niekedy nemusí vyjsť na prvý pokus.
Ďalšou prírodnou prevenciou je výsadba aromatických bylín ako yzop, ruta, levanduľa či tymian. Tieto rastliny mravce odpudzujú. Podobne ako vošky môžete mravcom znepríjemniť život aj použitím bylinných výluhov z vratiča či paliny. Efektívnym preventívnym opatrením proti mravcom, ktorí prenášajú vošky na ovocné stromy, je aj podsádzanie kapucínky.
Ak budete trpezliví a dôslední, ekologicky sa dokážete zbaviť škodcov bez použitia chémie a zachováte vo vašej záhrade prirodzenú rovnováhu a zdravie ekosystému.