Poznáte to určite všetci – stačí, aby sa vonku trochu oteplilo, a hneď sú lampy a žiarovky obklopené rojmi hmyzu. Podobne ako magnet ich priťahujú všetky umelé svetelné body v okolí. Tento na prvý pohľad neškodný jav má však vážne dopady na životné prostredie. Vedci preto prichádzajú s prelomovým riešením.
Cesta z temnoty do presvetlených ulíc
Umelé osvetlenie dnes berieme ako samozrejmosť. Stačí však pohľad do histórie, aby sme zistili, že to nebolo vždy tak. Kedysi znamenal západ slnka definitívny koniec všetkých vonkajších aktivít. Pohybovať sa po zotmení pod holým nebom bolo nielen nepraktické, ale aj veľmi nebezpečné.
Prvé pokusy o verejné osvetlenie sa objavili už v starovekých civilizáciách, no reálne pravidlá, ktoré nariaďovali obyvateľom Európy vyvesiť pred domy lampáše, prišli až v 16. storočí. Skutočný prelom však nastal o niekoľko storočí neskôr – v 19. storočí, keď boli vynájdené plynové lampy. Ulice sa vtedy razom stali živými a bezpečnými miestami, kde sa rozvinul spoločenský život. S touto svetelnou revolúciou však prišli aj prvé vedľajšie účinky, na ktoré sa zabudlo – narušenie prirodzeného životného cyklu hmyzu a rastlín.
Prečo hmyz tak veľmi láka svetlo?
Ak vás zaujíma, prečo hmyz tak tvrdošijne lieta okolo svetelných zdrojov, môžete si pozrieť krátke vysvetľujúce video, ktoré podrobne popisuje tento fascinujúci fenomén a jeho dôsledky pre prírodu:
Prečo hmyz láka svetlo? (YouTube video)
Video zrozumiteľne vysvetľuje, ako funguje prirodzená orientácia hmyzu a prečo umelé osvetlenie predstavuje taký veľký problém.
Hmyz v začarovanom kruhu umelého osvetlenia
Mnohé druhy hmyzu sa síce dokázali prispôsobiť mestskému životu, ale na umelé svetlo sa adaptovať nedokázali. Hmyz sa od prírody orientuje podľa vzdialených, stabilných svetelných bodov – najčastejšie podľa Mesiaca alebo hviezd. Lenže keď do jeho zorného poľa vstúpi pouličná lampa, stráca prirodzenú orientáciu. Snaží sa letieť v určitom uhle k svetelnému zdroju, čo je v prípade blízkeho umelého svetla prakticky nemožné, pretože svetlo je príliš blízko a statické. Výsledkom je nekonečný, vyčerpávajúci let okolo žiarovky, ktorý často končí smrťou v dôsledku únavy alebo napadnutia predátormi.
Problémy ale nekončia len pri dezorientácii. Umelé osvetlenie výrazne narúša aj prirodzené biologické rytmy hmyzu, vrátane obdobia spánku, rozmnožovania či správneho načasovania opelenia rastlín. Štúdie dokazujú, že tzv. svetelný smog spôsobuje zníženie aktivity nočných opeľovačov až o 62 percent, čo výrazne ovplyvňuje zdravie a stabilitu celého ekosystému.
Prekvapivý dopad aj na denné opeľovanie
Švajčiarski vedci z univerzity v Zürichu nedávno potvrdili, že následky nočného osvetlenia siahajú aj do dňa. Umelé svetlo totiž ovplyvňuje prirodzený rytmus rastlín, ktoré potom menia svoju fyziológiu. Rastliny pod vplyvom nočného svetla začnú vylučovať menej vôní, ktoré sú nevyhnutné na prilákanie opeľujúceho hmyzu. Navyše sa mení aj spôsob, akým kvety odrážajú denné svetlo. V dôsledku týchto zmien môžu byť rastliny pre hmyz oveľa menej atraktívne, ba dokonca celkom neviditeľné.
Menej hmyzu – viac problémov
Zdá sa vám, že nejde o nič vážne? Opak je pravdou. Pokles počtu hmyzu spôsobený umelým osvetlením vedie k vážnym ekologickým problémom. Menej hmyzu znamená menšie možnosti opeľovania rastlín, pomalší rozklad organického materiálu a najmä narušenie potravinových reťazcov. Menej potravy pre hmyzožravé živočíchy ako sú vtáky, netopiere alebo žaby znamená aj ich úbytok a môže viesť až ku kolapsu celých ekosystémov.
Revolúcia v osvetlení prichádza práve včas
Práve preto sa odborníci už niekoľko rokov snažia vyvinúť špeciálne typy pouličného osvetlenia, ktoré by boli bezpečné pre človeka a zároveň neškodné pre hmyz. Nedávno vedci konečne prišli s riešením, ako by takéto lampy mohli vyzerať.
Ekologička vysvetľuje: „Ideálnym riešením sú LED lampy s teplým farebným spektrom. Tieto svetlá by mali obsahovať čo najmenej modrej farby a úplne by mali byť zbavené ultrafialového žiarenia. Práve tieto vlnové dĺžky sú totiž pre hmyz najviac príťažlivé a zároveň najškodlivejšie.“
Precízne smerovanie svetla
Vedci zároveň navrhujú aj špeciálne tienidlá, ktoré by smerovali lúče výhradne na cestu alebo chodník, bez ich zbytočného rozptylu do okolia. Takto upravené osvetlenie by výrazne minimalizovalo negatívne účinky na životné prostredie.
Prvé úspešné pokusy v zahraničí, Slovensko zatiaľ čaká
Nový typ osvetlenia sa zatiaľ iba ojedinele objavuje v praxi. V nemeckom Heiningene už od roku 2022 beží pilotný projekt, ktorý inteligentne upravuje intenzitu svetla podľa hustoty premávky. Ďalším príkladom je baltské letovisko Ahrenshoop, kde bolo v minulom roku nainštalovaných 15 špeciálnych červených lámp s bočnými clonami.
Kedy podobné ekologicky šetrné svetlá zavítajú aj do slovenských miest, zatiaľ nevedno. Jedno je však isté – ide o riešenie, ktoré by mohlo významne pomôcť životnému prostrediu a zachovať prírodu aj pre budúce generácie.
