V hlbinách medzi indonézskymi ostrovmi Jáva a Madura sa odohralo niečo, čo vedci označujú za jeden z najzásadnejších archeologických objavov posledných desaťročí. Pod hladinou mora, ktoré tisícročia ukrývalo svoje tajomstvá, archeológovia objavili pozostatky starobylého osídlenia starého neuveriteľných 140-tisíc rokov. Tento objav nemá význam len pre Indonéziu či juhovýchodnú Áziu – môže úplne zmeniť naše chápanie evolúcie a histórie človeka.
Ako to celé začalo
Cesta k tomuto objavu sa začala ešte v roku 2011, keď miestni robotníci v Madurskej úžine pri ťažbe piesku narazili na zvláštne kosti. Dlho sa im nepripisoval väčší význam, až kým ich podrobnejšie analýzy neodhalili šokujúcu pravdu: patrili dávnemu človeku druhu Homo erectus, ktorý v tomto regióne žil pred státisícmi rokov.
Od prvých nálezov uplynulo viac ako desať rokov výskumov, počas ktorých sa pod morskou hladinou odhalilo doslova archeologické bohatstvo. Vedci získali dva vzácne fragmenty lebiek Homo erectus a viac ako šesťtisíc fosílií pravekých zvierat. Medzi nimi nechýbajú kosti obrovských jeleňov, varanov komodských či dokonca stegodona – vyhynutého príbuzného dnešných slonov.
Prečo je objav taký prelomový?
Podľa Harolda Berghuisa, vedúceho tímu z Leidenskej univerzity v Holandsku, ide o zlomový moment:
„Prvýkrát máme jasné dôkazy, že Homo erectus žil v prostredí, o akom sme donedávna ani neuvažovali.“
Ukazuje sa totiž, že naši dávni predkovia neboli izolovaní na ostrove Jáva, ako sa dlho predpokladalo, ale obývali rozsiahlu oblasť známej pod názvom Sundaland.
Sundaland – stratený svet
Sundaland bol počas poslednej doby ľadovej rozľahlým tropickým územím, ktoré spájalo dnešné ostrovy Jáva, Borneo a Sumatru s ázijským kontinentom. Krajinu tvorili savany, močiare a obrovské riečne systémy. Pre Homo erectus to bol doslova raj: dostatok vody, rôznorodá korisť a bezpečné miesta na život.
Stopy na nájdených kostiach zvierat jasne dokazujú, že títo ľudia neboli len zberačmi, ale aj skúsenými lovcami. Na kostiach býkov a ďalších zvierat sa našli zárezy od nástrojov, čo ukazuje, že Homo erectus cielene spracovával mäso aj kostnú dreň – cenný zdroj živín.
Pokročilé lovecké stratégie
Zaujímavé je, že Homo erectus sa nezameriaval iba na oslabené kusy, ale dokázal uloviť aj zdravé a silné zvieratá. To je prekvapivý fakt, pretože podobné stratégie boli doteraz pripisované až modernejším druhom človeka.
Vedci nevylučujú, že tieto schopnosti mohli vzniknúť samostatne, alebo že Homo erectus získal poznatky od iných druhov – napríklad od Denisovanov či Neandertálcov. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že medzi rôznymi ľudskými skupinami dochádzalo k výmene poznatkov, kultúry a možno aj génov.
Ako sa Sundaland stratil pod morom
Celý región Sundalandu zmizol pod hladinou približne pred 7- až 14-tisíc rokmi, keď sa po skončení doby ľadovej začali topiť ľadovce a dramaticky stúpla hladina oceánov. Miesto, ktoré kedysi prekypovalo životom, sa tak premenilo na podmorský svet, ukrývajúci tisícročia svoje tajomstvá.
Dnešné nálezy naznačujú, že Homo erectus tu nielen lovil veľkú zver, ale venoval sa aj zberu mušlí, rýb či korytnačiek. Niektorí odborníci dokonca predpokladajú, že v tejto oblasti mohli existovať aj jednoduché formy obchodu a výmeny medzi skupinami.
Prepisovanie evolučných dejín
Donedávna sa predpokladalo, že Homo erectus bol druh obmedzený na ostrovné prostredie. Nové dôkazy však ukazujú, že mal omnoho väčšie možnosti pohybu a adaptácie. Indonézska antropologička dokonca naznačila, že Homo erectus mohol mať základné znalosti plavby, čo by úplne prehodnotilo naše chápanie jeho schopností.
Čo bude nasledovať?
Vzácne nálezy sú momentálne uložené v Geologickom múzeu v meste Bandung. Čaká ich podrobný výskum a neskôr aj sprístupnenie verejnosti. Tím vedcov plánuje pokračovať v podmorských prieskumoch a využívať najmodernejšie technológie – napríklad 3D mapovanie – aby sa podarilo odhaliť ešte viac tajomstiev tohto dávneho sveta.
Podľa odborníkov je objav z Madurskej úžiny len začiatkom. Je veľmi pravdepodobné, že sa pod hladinami morí juhovýchodnej Ázie nachádza množstvo ďalších podobných lokalít.
Nová kapitola ľudských dejín
Objav 140-tisíc rokov starého osídlenia je omnoho viac než len senzačná správa. Je to kľúč k novému pohľadu na naše korene. Ukazuje, že dejiny človeka sú omnoho komplexnejšie, prepojenejšie a bohatšie, než sme si kedy dokázali predstaviť.
Tento nález nás učí, že príbeh ľudskej evolúcie nie je ukončená kniha, ale otvorený príbeh, ktorý sa stále dopĺňa o nové kapitoly. A každá z nich nás privádza bližšie k pochopeniu toho, kým sme a odkiaľ pochádzame.
