Príroda občas prichádza s takými fascinujúcimi mechanizmami, že by im mohol závidieť aj ten najnápaditejší spisovateľ sci-fi. Predstavte si len, že by o tom, či sa vám narodí chlapec alebo dievča, nerozhodovala genetika, ale teplota izby, v ktorej budúca matka trávi čas. U nás ľudí nepredstaviteľné, no pre korytnačky absolútne reálne. Vitajte vo svete, kde niekoľko stupňov Celzia dokáže doslova rozhodnúť o budúcnosti celého druhu!
Ako funguje teplotná ruleta korytnačiek?
Narodenie života je často označované ako zázrak, no u korytnačiek ide ešte o stupeň vyššie. Zatiaľ čo človek má svoje pohlavie pevne zapísané v kombinácii chromozómov X a Y, u korytnačiek rozhoduje o tom, či zo škrupiny vykukne samec alebo samica, doslova teplota okolia počas inkubácie vajíčok.
Vajíčka korytnačiek sú totiž ako malé živé ruletové stoly, kde namiesto červených a čiernych políčok nájdeme „studené“ a „teplé“. A číslo, ktoré v tejto rulete rozhoduje, je presne stanovená magická hranica – 29 °C.
Ak teplota presiahne 29 °C, väčšina vyliahnutých korytnačiek budú samičky. Keď však teplota klesne pod túto hranicu, z vajíčok sa vyliahnu prevažne samci. Stačí teda rozdiel jedného alebo dvoch stupňov a pomer samcov a samičiek sa úplne otočí.
Možno ste sa aj vy zamýšľali nad tým, či korytnačky dokážu vnímať dotyky cez svoj tvrdý pancier. Ak áno, určite si pozrite nasledujúce video, ktoré vám dá jasnú odpoveď na túto zaujímavú otázku:
Teplota ako prírodný prepínač
Táto fascinujúca prírodná stratégia pripomína mimoriadne citlivý termostat. Len namiesto toho, aby reguloval teplotu vo vašom dome, reguluje zloženie celej populácie korytnačiek.
Korytnačie matky preto nehľadajú len bezpečné miesto na uloženie vajíčok, ale zároveň intuitívne ovplyvňujú budúcnosť svojich potomkov výberom miesta podľa jeho teplotných podmienok. Rozdiel teplôt v hniezde len o dva až tri stupne dokáže zmeniť pomer pohlaví na niekoľko generácií dopredu.
Kľúčové fakty o „teplotnej rulete“ korytnačiek:
- 29 °C je hraničná teplota – vyššia produkuje samice, nižšia samcov.
- Rozhodujúce obdobie trvá len 10 až 20 dní – väčšinou v druhej tretine inkubácie.
- Rozdiel jediného stupňa môže zmeniť pomer pohlaví z 90 % samcov na 90 % samíc.
- Tento fenomén platí iba pre plazy, zatiaľ čo u vtákov a cicavcov rozhodujú pevne stanovené chromozómy.
- Hĺbka hniezda hrá dôležitú úlohu – hlbšie uložené vajíčka sú vystavené chladnejším podmienkam, a teda vyššej pravdepodobnosti vyliahnutia samcov.
Klimatická zmena ako nečakaná hrozba
Hoci tento systém fungoval tisícky rokov, v súčasnosti sa stáva obeťou klimatických zmien, ktoré drasticky zvyšujú teplotu prostredia. Zdanlivo nepatrný nárast teploty už dnes dramaticky mení pomer pohlaví medzi novo narodenými jedincami. Niektoré populácie morských korytnačiek už teraz hlásia až 95 % samíc v nových generáciách.
Znie to možno ako drobnosť, no takýto nepomer môže viesť až k úplnému kolapsu populácie. Napríklad na niektorých plážach v Austrálii vedci už niekoľko rokov nezaznamenali vyliahnutie jediného samca morských korytnačiek karety zelenej. Tieto živočíchy sa tak stávajú nechcenými obeťami rýchlych zmien klímy, za ktoré môžeme predovšetkým my, ľudia.
Nie sú v tom samy – krokodíly majú opačný systém!
Aby toho nebolo málo, táto prírodná zvláštnosť má dokonca aj odborný názov – teplotne závislá determinácia pohlavia (TSD). A zďaleka neplatí len pre korytnačky.
Podobný systém sa nachádza aj u krokodílov, niektorých druhov jašteríc a dokonca aj u niektorých rýb. Zaujímavé je, že u krokodílov tento mechanizmus funguje presne naopak. Pri vyšších teplotách sa liahnu samce, zatiaľ čo pri nižších samičky. Akoby si príroda z nás robila zábavu a chcela tým ukázať, ako rada experimentuje s rôznymi variantmi života na Zemi.
Budúcnosť korytnačiek závisí aj od nás
Príroda vytvorila dokonalý mechanizmus, ktorý umožnil korytnačkám prežiť a prosperovať milióny rokov. Dnes však čelia riziku, že ho počas pár desaťročí zničíme našou ľahostajnosťou k životnému prostrediu. Je na čase začať konať a pomôcť týmto unikátnym tvorom prežiť aj v budúcnosti.
Ak vás táto téma zaujíma, možno vás prekvapí aj ďalší fakt – korytnačky majú tak precízny orientačný zmysel, že prekonáva aj moderné GPS, dýchajú cez kloaku („zadkom“) a najstarší známy jedinec sa dožil až neuveriteľných 188 rokov. Svet prírody je plný zázrakov, o ktorých väčšina ľudí vôbec netuší.
Príbeh korytnačiek nám teda ukazuje, že aj zdanlivo malé zmeny v prírode môžu mať obrovské dôsledky. Je to lekcia, ktorú by sme mali brať vážne, ak chceme zachovať bohatstvo života pre ďalšie generácie.
