Väčšina psov prichádza k miske s vodou bez váhania, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete. No občas sa stane, že pes sa pri pohľade na misku správa odmerane, vodu ignoruje alebo si k nej ani nepričuchne. Takéto správanie nie je dobré podceňovať – môže signalizovať zdravotný problém, nepríjemnú skúsenosť alebo jednoducho detail, ktorý nám ako majiteľom ušiel.
Voda ako základ života psa
Pre psa je voda rovnako dôležitá ako jedlo, v niektorých situáciách dokonca ešte dôležitejšia. Odporúča sa, aby pes denne prijal približne 50–60 ml vody na každý kilogram svojej hmotnosti. To znamená, že stredne veľký pes s váhou 20 kilogramov by mal denne vypiť okolo jedného litra vody. Ak však zrazu prestane piť, treba spozornieť a hľadať príčinu. Môže ísť o maličkosť, napríklad nevymytú misku, ale aj o príznak vážnejšieho ochorenia.
Najčastejšie dôvody, prečo miska zrazu neláka
Jedným z bežných dôvodov je špinavá miska. Hoci voda na prvý pohľad pôsobí čisto, na stenách nádoby sa môže vytvárať tenký film z baktérií a zvyškov potravy. Ten mení chuť aj vôňu vody, čo psovi nemusí byť príjemné. Preto sa odporúča misku denne dôkladne umývať a aspoň raz týždenne vložiť do umývačky riadu.
Ďalším faktorom je teplota vody. Príliš studená voda môže psovi s citlivými zubami alebo so zápalom ďasien spôsobovať bolesť. Aj zdanlivo nevinný detail tak dokáže ovplyvniť pitný režim.
Záleží aj na type stravy. Pes, ktorý dostáva výlučne vlhké krmivo či konzervy, prijíma tekutiny priamo z potravy – konzervy totiž obsahujú až 70–75 % vody. V takom prípade je normálne, že z misky pije menej. Naopak, psy kŕmené suchými granulami (s vlhkosťou len 8–10 %) musia mať zabezpečený dostatok vody, inak hrozí dehydratácia.
Ako psa motivovať k pitiu bez nátlaku
Niektoré psy reagujú citlivo na materiál či tvar misky. Plast môže uvoľňovať pachy, ktoré ich odpudzujú, zatiaľ čo kovová miska udrží vodu dlhšie chladnú. Sklenená alebo keramická nádoba je často ešte lepšou voľbou.
Pomáha aj to, ak v domácnosti umiestnite viac misiek na rôzne miesta. Ak máte viac zvierat, pes môže mať pocit, že pri spoločnej miske nemá dostatočný pokoj. Samostatné miesto, kde sa cíti bezpečne, môže jeho ochotu piť výrazne zvýšiť.
Ďalším trikom je ochutená voda – napríklad pár kvapiek nesoleného vývaru alebo šťavy z konzervy s mäsom. Takáto jemná zmena vône môže psa nalákať, aby sa k miske vrátil.
Mnohým psom je prirodzenejšie piť z fontánky či prúdiacej vody. Cirkulácia vody je pre nich atraktívnejšia než stojatá miska. Niektorí dokonca uprednostnia, keď im vodu podáte z ruky alebo pomocou striekačky.
Ak je pes starší alebo trpí artritídou, môže mu robiť problém prejsť k miske. Preto je praktické mať nádobu s vodou vždy nablízku – napríklad pri jeho pelechu alebo mieste, kde najčastejšie odpočíva.
Kedy už ide o varovný signál
Ak pes odmieta vodu opakovane, zároveň menej žerie, pôsobí apaticky, má suché ďasná alebo zrýchlene dýcha, môže byť vážne dehydrovaný. Tento stav je nebezpečný a môže sa rozvinúť veľmi rýchlo – niekedy aj počas jediného dňa. V takom prípade je nutné okamžite vyhľadať veterinára.
Osobitná pozornosť patrí starším psom. U nich môže problém s pitím súvisieť s bolesťou, stratou čuchu alebo dokonca s neurologickými poruchami. Zriedkavo sa objavuje aj tzv. adipsia, čiže neschopnosť vnímať smäd. Taký pes nepije, pôsobí slabšie, je dezorientovaný a môžu sa objaviť aj záchvaty.
Pitný režim je pre psa rovnako zásadný ako pre človeka. Ak si všimnete akúkoľvek zmenu, treba ju brať vážne. Či už ide o stres, rozmar, alebo signál zdravotného problému, vždy sa oplatí pátrať po príčine. Voda je životne dôležitá a jej dostupnosť by mala byť pre psa samozrejmosťou – čistá, čerstvá a ľahko dostupná.
