Aj keď dnešné moderné toalety pôsobia na prvý pohľad úplne hygienicky, stále čelia rôznym nástrahám. Jednou z najvýznamnejších je prítomnosť baktérie Escherichia coli (E. coli). Táto baktéria žije bežne v ľudskom tráviacom trakte, kde dokonca pomáha udržiavať rovnováhu črevnej mikroflóry či podporuje tvorbu určitých vitamínov. Avšak len čo sa E. coli dostane mimo čriev – napríklad na pokožku alebo do intímnych partií – môže spôsobiť zdravotné komplikácie a infekcie.
Prečo nedávať toaletný papier príliš blízko záchodu?
Najčastejšie sa stáva, že pri splachovaní toaletnej misy ľudia zabúdajú zaklápať záchodové veko. Keď voda so silným prúdom strhne všetko dole, spolu s ňou sa do vzduchu vymrštia aj drobné kvapôčky – a práve v nich môžu byť choroboplodné zárodky, vrátane E. coli. Tieto kvapôčky sa potom usadia na povrchoch v okolí, no najviac sa im páči na mäkkom a pórovitom materiáli, akým je toaletný papier. Ak je rolka umiestnená v blízkosti misy, baktéria sa môže ľahko preniesť na vaše ruky či priamo do intímnych partií.
Preto odborníci odporúčajú toaletný papier skladovať aspoň v menšom odstupe od samotnej misy a ideálne zakaždým sklopiť veko pred spláchnutím. Tým znížite riziko kontaminácie a uchováte toaletný papier v čo najväčšej čistote. Ak máte v kúpeľni poličku alebo uzatvárateľnú skrinku, je to ešte bezpečnejšia voľba.
Niečo z histórie toaletného papiera
Toaletný papier ako taký má svoje korene v 19. storočí – oficiálne bol svetu predstavený v roku 1890. Približne od 30. rokov 20. storočia začala jeho výroba napredovať tak, aby bol čo najjemnejší a najšetrnejší k pokožke. Každý výrobca mal navyše vlastný názor na to, či by mal papier „odstávať“ ponad rolku, alebo visieť spod nej. Vraj je však efektívnejšie, ak trhacia časť visí zhora, a nie zo spodnej časti rolky.
V kritickej situácii sa niekedy môže stať, že toaletný papier nie je po ruke. Na krátky čas ho môžu nahradiť vlhčené obrúsky (najmä detské), kuchynské utierky či papierové vreckovky. Odborníci však upozorňujú, že tieto alternatívy by sa nemali splachovať do záchodu, aby ste neupchali odpad. A ak neostáva iná možnosť, vždy je najlepšie použiť vodu, umyť sa a až potom sa osušiť čistým uterákom alebo inou vhodnou pomôckou.
Od kamenných latrín až po moderné „smart“ WC
Toalety ako také prešli v priebehu dejín obrovskou premenou. V starovekých Pompejach archeológovia objavili len kamenné otvory, pod ktorými sa hromadili splašky. V starovekom Ríme existovali verejné latríny, podobné tým, aké neskôr videli väzni v koncentračných táboroch – jednalo sa o rady otvorov vedľa seba, bez akejkoľvek intimity.
V stredoveku sa králi a šľachta tešili väčšiemu pohodliu. Pri svojich komnatách mali malé miestnosti prispôsobené na vykonanie potreby a odpad padal priamo dolu. Za prelomový okamih sa považuje rok 1596, keď Sir John Harington zo Somersetu zostrojil prvú formu splachovacieho záchoda. V roku 1775 zasa škótsky hodinár Alexander Cummings navrhol vylepšenú misu so sifónom v tvare písmena S, ktorá bránila úniku zápachu. Neskôr, v roku 1778, Joseph Braham doplnil plavákový ventil, takže voda v splachovacej nádržke sa vedela sama dopĺňať a zastaviť, keď bola plná.
Až do 30. rokov 20. storočia bola však v mnohých častiach sveta normou klasická latrína alebo jednoduchá drevená búdka. S rozmachom elektrifikácie a moderných inštalatérskych technológií sa postupne začali stavať kúpeľne s pohodlnými splachovacími záchodmi. V súčasnosti sa dokonca stretávame aj s „inteligentnými“ toaletami, ktoré vedia automaticky čistiť misu, prehrievať sedadlo či dokonca prehrávať hudbu.
Kam sa bude vývoj uberať ďalej, to je zatiaľ otázne. Isté ale je, že aj táto oblasť hygieny sa neustále zdokonaľuje, aby nám ponúkla čo najväčší komfort. Nezabúdajme však na jednu zásadnú vec: nech je toaleta akákoľvek moderná, na prvom mieste je vždy udržiavanie čistoty a prevencia. Práve preto sa vyplatí myslieť na správne skladovanie toaletného papiera a zbytočne ho nevystavovať miestam, kde sa môžu množiť baktérie. Zakaždým radšej zavrite veko pred spláchnutím, a ak je to možné, rolu papiera odložte čo najďalej od dosahu vody z toalety.
