Svätomartinské rožteky patria medzi klasické jesenné dobroty, ktoré sa spájajú so sviatkom svätého Martina, sláveným 11. novembra. Tento sviatok je symbolom hojnosti, ukončenia poľnohospodárskeho roka a príchodu zimného obdobia. Okrem tradičnej pečenej husi a mladého vína nechýbajú na stoloch ani sladké pečivá – najčastejšie práve krehké rožteky s orechovou, makovou či tvarohovou náplňou.
Pozrite si postup krok za krokom
Pôvod a význam svätomartinských rožtekov
Legenda hovorí, že svätý Martin bol rímsky vojak, ktorý sa podelil o svoj plášť s chudobným žobrákom. Tento skutok súcitu sa stal symbolom láskavosti a dobročinnosti, a preto sa deň svätého Martina v mnohých európskych krajinách spája s oslavami, spoločným jedlom a zdieľaním.
Pečené rožteky v tvare podkovy majú pripomínať konské stopy svätého Martina, ktorý podľa tradície prichádza na bielom koni – teda so snehom a zimou. V niektorých regiónoch Slovenska a Česka sa tieto pečivá nazývajú aj „martinské podkovy“ či „husacie rožteky“, pretože sa piekli spolu s husou ako symbol šťastia a blahobytu.
Cesto – kysnuté aj nekysnuté
Tradičné svätomartinské rožteky sa pripravovali najmä z kysnutého cesta s maslom a mliekom, no čoraz populárnejšie sú aj modernejšie verzie z nekysnutého krehkého cesta. Tieto rožteky sú jednoduché na prípravu, hotové za kratší čas a majú jemnú, maslovú chuť.
Základom krehkého cesta býva:
- hladká múka
- maslo alebo margarín
- kyslá smotana
- vanilkový cukor a štipka soli
Takéto cesto je po odležaní v chladničke ideálne na tvarovanie a výsledok sa po upečení doslova rozplýva na jazyku.
Náplne podľa chuti a regiónu
Do rožtekov sa tradične používali lokálne suroviny – mak, orechy, tvaroh, sušené ovocie či med. Každý kraj mal svoju obľúbenú verziu:
- Na západnom Slovensku prevládali orechové plnky so smotanou alebo rumom
- v okolí Liptova a Oravy sa najčastejšie piekli makové
- na juhu sa objavovali aj tvarohové alebo lekvárové varianty
Moderné recepty dnes dopĺňajú aj čokoládové či kokosové náplne, no základ zostáva rovnaký – mäkké, voňavé cesto a sladká, aromatická plnka.
Pečenie a podávanie
Rožteky sa zvyčajne pečú pri teplote 175 °C približne 15 minút, kým nezískajú zlatistý odtieň. Po vychladnutí sa posypú práškovým cukrom alebo sa v ňom jemne obalia.
Podávajú sa ako dezert po svätomartinskej husi alebo ako sladká pochúťka k čaju či káve. Ich výhodou je, že pri správnom uskladnení – vo vzduchotesnej nádobe – vydržia mäkké aj niekoľko dní a chuťou často pripomínajú vianočné pečivo.
Sviatok svätého Martina dnes
Aj v súčasnosti sa tradícia svätomartinského pečenia na Slovensku aj v Česku teší veľkej obľube. Mnohé domácnosti si pripomínajú tento deň nielen svätomartinskou husou a mladým vínom, ale aj pečením sladkostí, ktoré rozvoňajú domov a prinesú atmosféru blížiacich sa Vianoc.
Sväto martinské rožteky tak nie sú len dezertom – sú symbolom láskavosti, tradície a pohody, ktorá k novembrovým dňom neodmysliteľne patrí.
