Otrava plesňami. Prečo na nás útočí najmä v zime a ako jej predísť?

pleseň v dome
pleseň v dome Foto: depositphotos.com

V chladnejších mesiacoch mnohí ľudia pociťujú únavu, smútok, slabšiu koncentráciu či bolesti hlavy. Hoci tieto príznaky môžu súvisieť so sezónnymi zmenami nálady, niekedy za nimi stojí oveľa praktickejší dôvod – plesne v domácnosti.

Zima a plesne: Prečo idú ruka v ruke

Počas zimy bývajú okná častejšie zatvorené a vetráme menej, aby sme neochladili interiér. Vlhkosť z bežných činností – varenie, sprchovanie, sušenie bielizne – potom zostáva v priestore a kondenzuje sa na chladných povrchoch, ako sú:

  • okenné rámy
  • parapety
  • rohy miestností
  • steny pri vonkajších múroch

Práve kombinácia vlhkosti a nízkej teploty vytvára ideálne prostredie pre rast plesní.

Prevencia je jednoduchá: pravidelne intenzívne vetrať aspoň 10–15 minút niekoľkokrát denne.

Ako môže pleseň ovplyvniť zdravie

Pleseň nie je len estetický problém. Z vedeckých poznatkov jasne vyplýva, že:

Najviac ohrození sú:

  • alergici
  • astmatici
  • malé deti
  • starší ľudia
  • ľudia s oslabenou imunitou

Overené zdravotné ťažkosti spôsobené plesňami:

  • dráždenie dýchacích ciest
  • kýchanie, kašeľ a tlaky v prieduškách
  • zhoršenie astmy
  • zápaly dutín
  • podráždené, červené alebo slziace oči
  • bolesti hlavy

Tieto účinky sú dobre zdokumentované a bežne sa pozorujú u ľudí vystavených plesniam.

A čo únava či zhoršená koncentrácia?

Niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobé vystavenie plesniam môže prispieť k pocitom únavy či slabšej mentálnej výkonnosti. Nedeje sa to však u každého a účinky veľmi závisia od množstva plesní, dĺžky expozície a zdravotného stavu človeka.

Ide teda o možný, no nie univerzálny dôsledok.

Môže pleseň viesť k zápalu pľúc?

Toto je dôležité uviesť presne:

  • Pri zdravých ľuďoch je plesňami vyvolaný zápal pľúc veľmi zriedkavý.
  • Môže sa objaviť najmä u ľudí s oslabenou imunitou alebo pri dlhodobom pôsobení veľkého množstva plesní.
  • Bežnejšie sú však alergické reakcie a podráždenie dýchacích ciest — to je najčastejšia reakcia, ktorú potvrdzujú odborníci aj lekári.

Pleseň nemusí byť na očiach

Plesne sa často rastú tam, kde ich nevidíme:

  • za skriňami a sedačkami
  • pod parapetmi
  • okolo okien
  • v rohoch za chladničkou
  • pod tapetami alebo nátermi
  • v špárach okolo radiátorov

Aj malé ložisko môže postupne ovplyvňovať kvalitu vzduchu v celom byte.

Čo robiť, keď objavíte pleseň

Keď sa objaví pleseň, je dôležité konať rýchlo:

  1. Odstrániť viditeľnú pleseň vhodným prípravkom alebo roztokom.
  2. Vyriešiť príčinu vlhkosti, inak sa problém vráti — najčastejšie ide o slabé vetranie, zlé tesnenie okien, chladné steny alebo sušenie prádla v interiéri.
  3. Pravidelne vetrať a sledovať vlhkosť – ideálna vlhkosť v byte je 40–60 %.

Zhrnutie

  • Plesne sa v zime tvoria najčastejšie vďaka kombinácii vlhkosti a nedostatočného vetrania.
  • Majú preukázateľné účinky na dýchacie cesty, oči a imunitný systém.
  • Niektoré príznaky, ako únava či mozgová hmla, sú možné, ale nie vždy priamo spôsobené plesňami.
  • Najdôležitejšia je prevencia – pravidelné vetranie a kontrola vlhkosti v domácnosti.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať