Grónsko je najväčším ostrovom na Zemi a v súčasnosti je takmer celý jeho povrch pokrytý ľadom. Až približne 98 % územia tvorí ľadovec s hrúbkou miestami presahujúcou tri kilometre. Napriek tomu nebola táto krajina vždy taká chladná a nehostinná, ako ju poznáme dnes. Názov ostrova – „Grønland“ alebo „Zelená krajina“ – naznačuje, že v minulosti panovali v tejto oblasti priaznivejšie klimatické podmienky.
Odkiaľ pochádza názov Grónsko?
Grónsko pomenoval podľa historických záznamov vikingský cestovateľ Erik Rudý, ktorý priplával na jeho pobrežie koncom 10. storočia (konkrétne v roku 982). Keďže chcel na ostrov prilákať ďalších ľudí z Islandu a Škandinávie, rozhodol sa miesto pomenovať atraktívne – „Zelená krajina“ (v staroseverčine Grœnland). Pravdepodobne šlo o strategické rozhodnutie, keďže úrodné pobrežné oblasti mohli byť pre potenciálnych kolonizátorov lákavé. V tom čase boli niektoré časti pobrežia naozaj zelenšie a lepšie obývateľné než dnes.
Klimatická história Grónska
Grónsky ľadovec ukrýva dôležité informácie o histórii klímy našej planéty. Vedci získavajú tieto informácie zo vzoriek ľadových vrtov, ktoré umožňujú nahliadnuť státisíce rokov do minulosti. Vďaka nim sa dozvedáme, že počas posledného milióna rokov sa na území Grónska niekoľkokrát striedali teplejšie a chladnejšie obdobia.
Najnovšie vedecké výskumy potvrdili, že územie centrálneho Grónska, dnes skryté pod masívnym ľadovým príkrovom, bolo kedysi skutočne bez ľadu. Táto oblasť sa v minulosti premenila na tundru s množstvom rastlín, ako sú rôzne druhy tráv, machy, vrby či plavúne. Vedci dokonca objavili zachované fosílie rastlín, húb a hmyzu priamo v jadre ľadovca, čo dokazuje, že táto oblasť bola kedysi obývaná a stabilná.
Čo znamená roztopenie grónskeho ľadu?
Ľadovcová pokrývka Grónska obsahuje značné množstvo vody. Odborníci odhadujú, že jej úplné roztopenie by zvýšilo hladinu svetových oceánov približne o 6 až 7 metrov. Takýto vzostup by výrazne ovplyvnil pobrežné regióny po celom svete a mnohé nízko položené oblasti by mohli byť zatopené.
V minulosti sa Grónsko stávalo zelenšou krajinou aj v čase, keď oteplenie klímy nebolo také rýchle a intenzívne ako v súčasnosti. Dnes čelíme rýchlemu klimatickému otepľovaniu, ktoré podľa vedeckých štúdií môže spôsobiť postupné topenie ľadu v Grónsku oveľa rýchlejšie než kedykoľvek predtým v histórii ľudstva.
Význam pre súčasnosť a budúcnosť
Skúmanie histórie ľadovcov a ekosystémov Grónska nám umožňuje lepšie pochopiť súčasnú klimatickú situáciu. Vedci používajú tieto poznatky na modelovanie klimatických zmien, ich dopadov a možných scenárov budúcnosti. To pomáha spoločnosti lepšie sa pripraviť na prípadné dôsledky zmien klímy.
Ochrana a monitorovanie grónskeho ľadovca je preto jednou z priorít klimatologického výskumu. Vedci pravidelne informujú o aktuálnom stave a vývoji ľadovej pokrývky, pričom zdôrazňujú potrebu zodpovedného prístupu ľudí k životnému prostrediu, aby bolo možné zmierniť negatívne dôsledky klimatických zmien.
Grónsko je tak pre nás nielen historickou kuriozitou, ale aj významným ukazovateľom klimatického zdravia celej planéty.
