Téma zvyšovania morskej hladiny sa dostáva do popredia najmä pri diskusiách o klimatických zmenách a ich dôsledkoch pre budúcnosť našej planéty. Väčšina vedeckých prác v posledných desaťročiach hovorila o tom, že tempo rastu sa zrýchľuje, čo má vážne následky pre pobrežné mestá a celé krajiny. Nová holandská štúdia však priniesla odlišný pohľad: hladina síce stúpa, no dôkazy o tom, že by sa tento proces zrýchľoval, sú podľa jej autorov slabšie, než sa doteraz uvádzalo.
Čo tvrdia holandskí vedci
Výskumníci z Holandska analyzovali dlhodobé merania hladiny mora získané z pobrežných mareografov aj zo satelitov. Ich závery naznačujú, že od 20. storočia síce hladina oceánov neustále stúpa, no dôkazy o jej zrýchlenom raste sú podľa nich slabšie, než sa dosiaľ uvádzalo. Inými slovami – more rastie, ale nie je jasné, že by sa tento trend v posledných desaťročiach výrazne zrýchľoval.
Podľa autorov je dôležité oddeliť prirodzené výkyvy klímy a oceánskych prúdov od vplyvu človeka. Niektoré cykly, ktoré sa opakujú každých pár desaťročí, môžu totiž ovplyvňovať, ako rýchlo hladina mora rastie v jednotlivých obdobiach. Ak sa tieto prirodzené kolísania nezohľadnia, výsledky môžu mylne naznačovať zrýchľovanie.
Prečo sú výsledky kontroverzné
Časť vedeckej obce kritizuje holandských autorov, že príliš podceňujú vplyv topenia ľadovcov v Grónsku a Antarktíde. Práve tieto oblasti v posledných desaťročiach zaznamenali prudký úbytok ľadu, čo podľa iných výskumov jasne prispieva k zrýchlenému rastu morskej hladiny.
Samotní autori však zdôrazňujú, že ich cieľom nie je popierať klimatické zmeny, ale spresniť odhady. Tvrdia, že pri plánovaní adaptačných opatrení je dôležité vychádzať z čo najpresnejších dát a nepreceňovať riziko, ak nie je dostatočne podložené.
Dôsledky pre budúcnosť
Ak by sa potvrdilo, že hladina oceánov stúpa pomalšie, než sa predpokladalo, malo by to zásadný význam pre plánovanie adaptácie pobrežných oblastí. Mestá, ktoré investujú miliardy do protipovodňových opatrení, by mohli svoje stratégie prispôsobiť realistickejším scenárom. Na druhej strane, aj pomalší rast morskej hladiny zostáva vážnym problémom, pretože v kombinácii so silnejšími búrkami či zmenami v oceánskych prúdoch môže ohrozovať milióny ľudí.
Diskusia pokračuje
Štúdia z Holandska teda neznamená, že by sa ľudstvo mohlo prestať zaoberať klimatickými zmenami. Skôr poukazuje na to, že vedecké poznanie nie je nikdy úplne uzavreté a že interpretácia dát môže viesť k rôznym záverom. Klimatológovia sa teraz budú musieť zamerať na detailnejšie skúmanie príčin rozdielov medzi jednotlivými analýzami a nájsť zhodu, ktorá pomôže pripraviť spoločnosť na budúce výzvy.
Čo bude ďalej
Diskusia o rýchlosti stúpania morskej hladiny zrejme ešte dlho neskončí. Nová holandská štúdia je dôkazom, že klimatológia je dynamický odbor, kde sa poznatky neustále spresňujú. Jedno je však isté: hladina oceánov stúpa, a to aj keby pomalším tempom. Pobrežné mestá a krajiny sa budú musieť pripraviť na to, že ich budúcnosť bude čoraz viac závisieť od ochranných opatrení a schopnosti adaptovať sa.
Historické porovnania: ako sa menila hladina morí
Podľa dlhodobých meraní stúpla hladina oceánov od začiatku 20. storočia približne o 20 centimetrov. Už v 19. storočí sa pozorovali prvé náznaky rastu, no tempo bolo výrazne pomalšie – iba okolo 0,5 až 1 milimeter ročne. V druhej polovici 20. storočia sa tento rast zrýchlil na približne 1,5 až 2 milimetre ročne. Satelitné merania z posledných dekád hovoria dokonca o viac ako 3 milimetroch ročne.
Holandskí vedci však tvrdia, že tieto čísla môžu byť ovplyvnené prirodzenými cyklami, ktoré spôsobujú krátkodobé výkyvy. Ak sa tieto cykly zohľadnia, zrýchľovanie nemusí byť také výrazné, ako sa doteraz predpokladalo.
Ktoré mestá môžu byť ohrozené
Aj keby sa potvrdil pomalší rast hladiny morí, dôsledky pre mnohé pobrežné oblasti ostávajú vážne. Medzi najviac ohrozené lokality patria:
- Benátky (Taliansko) – mesto sa dlhodobo potápa a spolu s rastom hladiny mora čelí čoraz častejším záplavám.
- Rotterdam (Holandsko) – značná časť mesta leží pod úrovňou mora a je chránená sofistikovaným systémom hrádzí a čerpadiel. Ak by hladina stúpla rýchlejšie, údržba tohto systému by si vyžadovala obrovské investície.
- Miami (USA) – jedno z najohrozenejších miest Severnej Ameriky. Už dnes tam počas búrkových prílivov zaplavuje ulice voda, ktorá preniká cez podzemné kanály.
- Dháka (Bangladéš) – hlavné mesto krajiny, ktorá je extrémne zraniteľná voči záplavám a tropickým cyklónom. Rast hladiny oceánu by znamenal vysídlenie miliónov ľudí.
Tieto príklady ukazujú, že aj relatívne malé zvýšenie hladiny môže mať dramatické následky, najmä ak sa skombinuje so silnejšími búrkami či topením ľadovcov.
