Na Slovensku práve začal rozsiahly environmentálny projekt zameraný na zastavenie negatívneho vplyvu inváznych druhov živočíchov, ktoré ohrozujú biotopy a ohrozenejšie vtáčie druhy. Cieľom je ochrániť vtáctvo pred stratami spôsobenými predatorami a narušením prírodného prostredia.
Kde a koho sa to týka
Projekt realizuje Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS/BirdLife Slovensko) v partnerstve so Slovenskou poľovníckou komorou a hlavným mestom Bratislava.
Týka sa trinástich chránených vtáčích území a cieľom je pomôcť sedemnástim vybraným druhom vtákov, ktoré sú obzvlášť citlivé na prienik nepôvodných živočíchov.
Prečo sú invázne živočíchy problém
Tieto nepôvodné druhy:
- priamo lovia pôvodné vtáky, drobné živočíchy alebo jedince z populácií, ktoré sú už oslabené,
- ničia alebo menia prirodzené stanovištia, čo spôsobuje, že pôvodné druhy nemajú dostatok bezpečných hniezdnych priestorov či potravy,
- v niektorých prípadoch prenášajú choroby, ktoré môžu negatívne vplývať na miestne druhy.
Medzi najviac škodiace druhy patria:
- nutria riečna
- norok americký
- psík medvedíkovitý
- medvedík čistotný
Tieto druhy sa buď priamo živia miestnymi živočíchmi, alebo výrazne zasahujú do ich prostredia.
Široký význam ochranárskeho zásahu
Vedec Ján Gúgh zo SOS/BirdLife Slovensko označuje chránené vtáčie druhy zapojené do projektu ako tzv. dáždnikové druhy. Znamená to, že ak sa podarí zabezpečiť ich prežitie, projekt sa stane ochranou nielen pre ne, ale aj pre mnoho ďalších druhov vtákov a živočíchov, ktoré zdieľajú rovnaké biotopy.
Legislatíva a záväzky
Projekt nielen reaguje na ekologické potreby, ale súvisí aj s právnym rámcom:
- Slovenské zákony zakazujú úmyselné zavlečenie a držbu viacerých inváznych živočíchov,
- existujú prísne pravidlá najmä v chránených územiach,
- všetko toto nadväzuje na európsku legislatívu, smernicu o inváznych nepôvodných druhoch a stratégiu EÚ pre biodiverzitu.
Čo spôsobuje rozšírenie inváznych druhov
Medzi hlavné faktory patria:
- Globalizácia a pohyb tovaru – importy alebo prvotné uniknutia zvierat z chovov, záhrad či domácností.
- Zmena klímy – teplejší a vlhší klimatický režim môže poskytovať vhodnejšie podmienky pre živočíchy, ktoré predtým nemohli prežiť v daných oblastiach.
Tieto faktory umožňujú inváznych živočíchom usadiť sa, množiť sa a šíriť bez dostatočného prírodného korenia (predátorov či konkurencie), ktorá by ich regulovala.
Skúsenosti zo zahraničia
Slovenský problém nie je ojedinelý. V Česku a na južnej Morave sú dokumentované prípady, kde norok americký spôsobil zánik kolónií vtákov ako sú rybár riečny či čajka čiernohlavá. V týchto krajinách sa ochranné opatrenia sústreďujú na:
- monitoring prítomnosti týchto inváznych druhov,
- aktívny manažment – odchyt predátorov, budovanie bezpečných hniezd, inštalovanie hniezdnych ostrovov.
Čo bude projekt robiť konkrétne
Medzi hlavné opatrenia, ktoré sa plánujú:
- pravidelné vykonávanie monitoringových prác na vybraných chránených územiach,
- odchyt, kontrola alebo znižovanie populácií inváznych druhov tam, kde je ich výskyt najškodlivejší,
- zabezpečenie bezpečných hniezdnych lokalít – napríklad ostrovčekov alebo oblastí s minimálnym výskytom predátorov,
- osvetová a vzdelávacia činnosť – informovanie verejnosti o tom, ako prispieť k zamedzeniu šírenia nepôvodných živočíchov.
Zdroj: Pravda.sk
