Aj keď s napätím očakávame príchod jari, ktorá oficiálne začína 20. marca, meteorológovia už v predstihu skúmajú rôzne modely a simulácie možných scenárov na leto 2025. Snaha predvídať, čo nás čaká, nie je len obyčajnou zvedavosťou – slúži totiž ako dôležitý nástroj na prípravu spoločnosti, priemyslu aj poľnohospodárov. Nanešťastie, výsledky týchto modelov vyvolávajú oprávnené obavy.
Z pohľadu odborníkov sa najsilnejšou hrozbou pre nadchádzajúce letné mesiace javí dlhodobé sucho, ktoré by mohlo ohroziť nielen pestovanie poľných plodín, ale napokon aj samotnú stabilitu ekosystémov. Podľa všetkého sa práve nedostatok vlahy môže premeniť na kritickú otázku, ktorá sa dotkne nielen poľnohospodárstva, ale aj zásobovania potravinami a kvality života v regiónoch.
Ako vznikajú obavy z letných mesiacov?
Hoci je jar ešte len pred nami, dlhodobé predpovede dokážu naznačiť, aké extrémy nás môžu v najbližších mesiacoch postretnúť. Na tvorbe týchto modelov a simulácií sa podieľajú rôzne meteorologické a vedecké inštitúcie, ktoré využívajú historické údaje, poznatky o zmene klímy i súčasné satelitné zábery. Výsledky bývajú v posledných rokoch čoraz presnejšie, preto sa odborníci na základe takýchto štúdií môžu zodpovednejšie pripraviť na vývoj počasia počas leta.
Podobne sa o predpovediach na leto 2025 zmieňuje aj video zverejnené na kanáli Pro Cooperative na platforme YouTube. Aj ono upozorňuje na množstvo rizík, ktoré pramenia z kombinácie dlhotrvajúceho sucha a vysokých teplôt, pričom navrhuje možné riešenia či aspoň čiastkové opatrenia.
Zima s nedostatkom zrážok, sucho na spadnutie
Keď sa spätne obzrieme na tohtoročnú zimu, ťažko by sme našli dlhšie obdobie s výdatnejšími zrážkami. Dá sa povedať, že zima bola – a stále ešte je – mimoriadne suchá. Dokonca ani vysokohorské oblasti sa tento rok nevyznačujú bohatou snehovou pokrývkou, ktorá by pri postupnom topení na jar mohla doplniť zásoby podzemnej vody, potokov a riek.
Ak sa aj sneh vo vyšších polohách ešte trochu nahromadí a neskôr roztopí, problémom stále ostáva vážny nedostatok podzemnej vody, ktorá je pre polia i voľnú prírodu úplne kľúčová. Ak teda pôda neobsahuje dostatočnú zásobu spodnej vody, v období horúcich letných dní môže čeliť nepríjemnému stresu, a to najmä vtedy, keď neprichádzajú žiadne výdatnejšie dažde.
Ak leto vyčerpá aj posledné rezervy… čo bude ďalej?
Podľa viacerých meteorológov i poľnohospodárov môže nedostatok vlahy počas jari a leta veľmi rýchlo vyústiť do kritických situácií. Najhoršie to býva v horúcich mesiacoch, kedy všetko v prírode zápasí o vodu: poľné plodiny pri dozrievaní, ovocné stromy pri tvorbe plodov, lúky, pastviny, ale aj lesy, ktoré potrebujú vlahu pre vitalitu stromov a rast nových výhonkov.
Ak sa koncom jari a počas leta nedostavia pravidelné či mierne dažde, mohli by byť dôsledky pre poľnohospodárstvo katastrofálne. Nebola by to, žiaľ, žiadna novinka: dejiny poznajú hneď viacero nešťastných období sucha, ktoré spôsobovali značné škody a problémy s výživou obyvateľstva.
Suché obdobia sa objavujú čoraz častejšie
Stačí sa pozrieť na nedávnu minulosť a zistíme, že sucho nie je len otázkou vzdialenej histórie či problematických častí sveta. Napríklad povojnový rok 1947 sa zapísal do dejín ako extrémne suchý v rámci celej Európy a priniesol mnohé komplikácie aj nedostatok potravín.
V našom tisícročí začína byť trend suchých rokov čoraz zreteľnejší. Údaje zo sledovaní, ktoré zverejnil hydrometeorologický ústav, jasne hovoria o výrazných suchách v Európe už v rokoch 2003, 2015, 2018 i 2019. Čiastočne za to môže globálna klimatická zmena, no aj nevhodné zásahy človeka do krajiny. S narastajúcimi extrémami počasia sa zvyšuje pravdepodobnosť, že podobné scenáre zažijeme v nasledujúcich rokoch opakovane.
Problém siaha za hranice poľnej produkcie
Pokiaľ by sa sucho týkalo len rastlinnej výroby, možno by sme sa utešovali, že v globalizovanom svete plnom dovozu dokážeme kritickejšie obdobie prečkať a suroviny nahradiť z iných zdrojov. Tento pohľad je však veľmi zjednodušený. V prvom rade – rastlinná výroba tvorí nevyhnutný základ pre živočíšnu výrobu. Bez kvalitných krmovín a obilnín sú ohrozené nielen farmárske chovy, ale aj celý reťazec spracovania živočíšnych produktov.
Následkom toho by sa mohla dramaticky zvýšiť cena základných potravín, ako sú chlieb, pečivo, mäso, mliečne produkty či výrobky z obilnín. Navyše, sucho nemá vplyv len na ekonomiku a ľudí, ale dotýka sa aj voľne žijúcich zvierat a rastlín. Pri dlhodobom deficite vlahy je v ohrození stabilita ekosystémov v lesoch, na lúkach a všade tam, kde organizmy bez vody nevydržia a hrozia im choroby či masový úhyn.
Neistota dlhodobých predpovedí, no riziko je reálne
Meteorológovia síce vždy upozorňujú, že každá dlhodobá predpoveď má svoje limity, no zároveň sa metódy a technológie neustále zdokonaľujú. To znamená, že modely, ktoré dnes používajú na odhad vývoja klímy a počasia, sú omnoho presnejšie než pred pár desaťročiami. Keď vedia zdrojové dáta lepšie zanalyzovať a korelovať s aktuálnymi trendmi, dokážu vopred poukázať na možné riziká, akými sú napríklad suchá a horúčavy.
Ak teda dlhodobé meteorologické výpočty naznačujú, že leto 2025 by mohlo byť extrémne suché, nemožno to brať na ľahkú váhu. Zostáva len dúfať, že príroda nás prekvapí dostatkom jarných a predovšetkým miernejších dažďov, ktoré pomôžu doplniť zásoby vody v pôde.
Ako si môžeme pomôcť sami?
Mnohé podnety zo strany vedcov, agronómov a ekológov zdôrazňujú, že dlhodobé opatrenia proti suchu začínajú u spôsobu, akým sa staráme o krajinu. Návrat k prirodzenejším formám hospodárenia, k citlivejšej skladbe plodín a k rozumnému využívaniu umelých závlah patria medzi základné kroky.
Jednoduchým, no nesmierne dôležitým opatrením je aj systematická podpora retenčných schopností pôdy – či už ide o zakladanie remízok, mokradí, obnovu brehových porastov alebo snahu zamedziť erózii pôdy. Kvalitné retenčné opatrenia pomáhajú zadržať vodu v krajine, a tým zmierňovať negatívne dôsledky nedostatku zrážok.
Rovnako dôležitá je aj osveta medzi poľnohospodármi, vlastníkmi pôdy a všetkými ľuďmi, ktorým nie je ľahostajné, ako bude naša príroda vyzerať v najbližších rokoch. Čím viac sa budeme snažiť uchovať a obnoviť diverzitu krajiny, tým lepšie dokážeme čeliť extrémnym výkyvom počasia.
Cena potravín a udržateľnosť
Ak by bolo suché leto realitou, následný dopad na ceny potravín by sme pocítili už počas niekoľkých mesiacov – a zrejme ešte intenzívnejšie počas nasledujúcej zimy. Nedostatok pšenice, repky, kukurice či cukrovej repy by sa prejavil nielen na slovenskom trhu, ale i vo viacerých európskych krajinách, ktoré sú od týchto komodít závislé.
Zároveň by to urýchlilo diskusiu o tom, ako zefektívniť domáce pestovanie, podporiť lokálnych výrobcov a neplytvať zdrojmi. Hoci je globalizovaný trh do istej miery flexibilný a vie chýbajúce produkty čiastočne doviezť, neustále sa spoliehať na dovoz bez zlepšenia miestneho hospodárenia môže byť pre nás z dlhodobého hľadiska nebezpečné.
Nádej na zmenu?
Samozrejme, ani tie najpokročilejšie modely nedokážu predpovedať počasie so stopercentnou istotou. Stále existuje nádej, že sa počasie v jarných mesiacoch ustáli a prinesie dostatok miernych dažďov, ktoré pomôžu prírode a môžu zmierniť negatívne dôsledky na poľnohospodársku výrobu.
No aj keby nastal priaznivejší scenár, posolstvo odborníkov ostáva jasné: musíme sa naučiť lepšie hospodáriť s vodou a chrániť prírodné prostredie. Prehĺbenie klimatických extrémov je dlhodobý proces, ktorému sa nevyhneme, ak budeme pokračovať v neuváženom zaobchádzaní s krajinou a zdrojmi.
Zhrnutie a varovanie do budúcnosti
- Tohtoročná zima ukázala, že zrážok je alarmujúco málo.
- Bez dostatku snehu v horách a jeho postupného topenia sa jar môže stať len krátkodobou úľavou, nie však riešením kritického nedostatku spodnej vody.
- Dlhodobé predpovede poukazujú na to, že leto 2025 by mohlo byť extrémne suché.
- Poľnohospodárska produkcia, živočíšna výroba i potravinársky priemysel môžu utrpieť vážne škody.
- Rast cien základných potravín a nedostatok krmovín predstavuje reálnu hrozbu.
- V širšom ekologickom kontexte sa sucho dotýka všetkých foriem života, či už v lesoch, na lúkach alebo v chovoch hospodárskych zvierat.
Napriek týmto varovaniam zostáva istá nádej v tom, že súčasná generácia odborníkov a poľnohospodárov hľadá nové cesty a technológie, ktoré by mohli aspoň zmierniť dopady dlhodobého sucha. Príroda sama je zároveň mimoriadne prispôsobivá, no na to, aby sme jej pomohli, musíme my ľudia podniknúť konkrétne kroky – počnúc šetrnejším hospodárením s vodou, končiac lepšou starostlivosťou o pôdu a trvalo udržateľným spôsobom pestovania.
Skrátka, ak príroda aj tentoraz ukáže svoju menej priateľskú tvár, naša zodpovednosť spočíva v tom, aby sme predišli najhorším scenárom a zabezpečili dostatok vody pre všetky formy života, ktoré od nej závisia. Máme čo naprávať a skvalitniť, preto je dôležité pristupovať k najbližším mesiacom s úctou a pripravenosťou. Leto 2025 nám môže dať zabrať, no zároveň nám pripomína, aké nevyhnutné je myslieť dlhodobo a konať zodpovedne.
