Jesenné práce v záhrade bývajú plné protikladov. Na jednej strane záhonu sadíme nové cibuľoviny, aby nás už v marci či apríli potešili prvými kvetmi, na druhej strane zase vyberáme tie druhy, ktoré by drsné zimné podmienky neprežili. A práve tu sa robí jedna z najčastejších chýb – niektoré rastliny by sme mali nechať pokojne odpočívať v pôde, iné zas musíme vybrať a správne uskladniť. Ak zvolíme zlý postup, môžeme o svoje kvety úplne prísť.
Jednou z rastlín, ktorú je na jeseň potrebné nechať na pôvodnom mieste, je modrice (muscari) – známe svojimi drobnými, sýtomodrými kvetmi v tvare guľôčok. A nie je jediná.
Prečo modrice nesmú z pôdy von
Na prvý pohľad pôsobí modrice ako úplne nenáročná rastlinka, ktorá si poradí takmer kdekoľvek. No jej drobné cibuľky veľmi rýchlo vysychajú a narušenie koreňového systému im dokáže výrazne uškodiť. Ak by sme ich na jeseň vyrývali, hrozí, že cez zimu úplne preschnú, alebo že prídeme o nové malé cibuľky, ktoré rastlina vytvára po odkvitnutí.
Po lete, keď sa zelená časť zatiahne späť do pôdy, modrice neoddychuje – práve naopak. Vytvára nové cibuľky a pripravuje sa na ďalšiu sezónu. Potrebuje k tomu pokojné a stabilné prostredie. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je presne si zapamätať alebo označiť miesta, kde modrice rastie, a pri jesenných prácach sa im oblúkom vyhnúť s rýľom či motykou. Tak mu zabezpečíme, že sa každú jar znovu objaví a postupne vytvorí hustý koberec jemne modrých kvietkov.
Ďalšie cibuľoviny, ktoré zostávajú v pôde
Modrice však nie je jediným druhom, ktorý potrebuje prezimovať na pôvodnom stanovišti. Viaceré cibuľoviny patria medzi tzv. naturalizujúce rastliny – teda také, ktoré sa v pôde samé udomácnia, postupne sa rozmnožujú a každoročne rozkvitajú bez väčšieho zásahu človeka.
Snežienky a bledule
Tieto krehké poslovia jari sa objavujú medzi prvými – niekedy už počas topenia snehu. Ich cibuľky sú extrémne citlivé na manipuláciu a veľmi rýchlo vysychajú. Ak by sme ich vyrývali, mohli by sme o ne ľahko prísť. Preto ich treba jednoznačne ponechať v zemi.
Narcisy
Narcisy sú mimoriadne odolné a dlhovečné. Ak ich necháme rásť na jednom mieste viac rokov, vytvoria postupne silnejšie trsy a zakvitnú ešte bohatšie. Jediný dôvod, prečo ich vykopávať, je delenie a rozsádzanie, ak chceme rastliny premiestniť alebo sa podeliť s niekým zo susedov.
Krokusy a scily
Tieto jemné kvety sú taktiež odkázané na svoj prirodzený cyklus. Rozmnožujú sa najlepšie samé a zásahy do ich života často viac uškodia, než pomôžu. Nechajme ich tam, kde sa im darí, a príroda sa o ich rozšírenie postará sama.
Tulipány
Pri tulipánoch panuje medzi záhradkármi istá dilema. Áno, cibule je možné vyrývať, ošetrovať proti chorobám a znovu sadiť, ale v praxi to často znamená veľa práce navyše. Ak nie sú napadnuté chorobami, úplne postačí nechať ich v pôde. Zimu prečkajú bez problémov a na jar sa ukážu v plnej kráse. Tradičný zvyk našich starých rodičov tulipány pravidelne vyberať a opäť sadiť tak už dnes nie je nutnosťou, ale skôr možnosťou.
Ako sa vyhnúť zbytočným stratám
Jesenná záhrada je miestom rozhodnutí. Ak si pomýlime druhy cibuľovín a budeme manipulovať s tými, ktoré vyžadujú pokoj, riskujeme, že na jar zostane záhon prázdny. Preto je dôležité mať prehľad o tom, kde čo rastie, a jednotlivé miesta si včas označiť.
Pravidlo je jednoduché:
- modrice, snežienky, bledule, narcisy, krokusy, scily aj väčšina tulipánov ostáva v zemi,
- druhy, ktoré sú na mráz citlivé (napr. mečíky či niektoré exotické cibuľoviny), naopak musíme vykopať a uskladniť.
Ak chcete mať záhradu plnú jarných farieb, nezabudnite – modrice a ďalšie jarné cibuľoviny potrebujú pokoj a zimný spánok priamo v pôde. Ak im doprajete prirodzený cyklus, odmenia sa vám rok čo rok väčšou krásou.
