Nemusíte chodiť ďaleko ani míňať peniaze v obchode – stačí zájsť na kraj dediny, k poľnej ceste alebo do lesa. Slovenská krajina je plná chutných plodov, ktoré rastú voľne, bez starostlivosti človeka a sú k dispozícii každému, kto má chuť objavovať. Takéto potulky spájajú návrat k prírode s radosťou z jednoduchých vecí.
Kedy je čas na divoké ovocie
Leto a jeseň sú obdobia, kedy príroda rozdáva svoje poklady najštedrejšie. V okolí stále nájdeme staré ovocné stromy a kríky, ktoré rodia bez toho, aby ich niekto strihal, hnojil či polieval. Často ide o zvyšky niekdajších sadov, stromoradia pozdĺž ciest alebo o staré záhrady, ktoré dávno stratili svojho gazdu. Stačí sa porozhliadnuť a objavíte šípky, trnky, jablká, hrušky či mirabelky – drobné sladké plody, ktoré mnohým pripomínajú detstvo.
Kde hľadať a čo všetko môžete nájsť
- Šípky: rastú hojne pri poliach, popri železničných tratiach či v krovinách na okrajoch lesov.
- Trnky: obľubujú slnečné stráne a medze medzi poľami.
- Staré jablone a hrušky: objavíte ich často pri dedinských cestách, v opustených sadoch či v starých alejach.
- Ríbezle a maliny: neraz sa zachovali v okolí chát alebo v záhradách, ktoré už nikto neudržiava.
Divoké ovocie však nemusíte hľadať iba na vidieku. Aj mestské parky alebo okrajové časti miest vás môžu prekvapiť. Kedysi sa totiž aj do verejných priestranstiev vysádzali úžitkové stromy. Preto nie je výnimkou, že v sezóne narazíte v parku na slivky, jablká, višne či dokonca duly. Na jar tam zas môžete zbierať medvedí cesnak a na jeseň napríklad bazu čiernu.
Ako sa menia plody počas roka
- Na začiatku leta dozrievajú čerešne a višne, neskôr aj marhule a broskyne – tie však vo voľnej prírode nájdete skôr vzácne.
- V auguste a septembri prichádzajú na rad slivky, trnky a jablká.
- Šípky, hloh a jarabiny sa oplatí zbierať až po prvých mrazoch, keď zmäknú a získajú jemnejšiu chuť.
Ak radi zavárate, sušíte alebo robíte domáce sirupy, nájdete si v prírode vždy niečo, čo sa dá využiť.
Zbierajte s rešpektom k prírode
Aj keď sa môže zdať, že divoké ovocie rastie „len tak“, je dôležité rešpektovať miesto, kde sa nachádzate. To, čo je v oplotenej záhrade či v obhospodarovanom sade, patrí niekomu inému. Naopak, plody rastúce pri cestách, na medziach, lúkach alebo v lese by často inak prišli nazmar. Zbieranie pre vlastnú potrebu nie je zakázané, no treba sa správať ohľaduplne – nepolámať vetvy, nepoškodzovať strom a nebrať viac, než dokážete spracovať.
Čo si z úrody pripraviť doma
Zozbierané plody sú len začiatkom. Pravá radosť prichádza až doma v kuchyni, keď z nich vykúzlite niečo vlastné. Predstavte si vôňu šípkovej marmelády, trnkového džemu, domáceho jablčného octu, bazového sirupu alebo sušených jabĺčok. Chuť takýchto domácich dobrôt je vždy osobitá, pretože viete, odkiaľ suroviny pochádzajú a že ste si ich nazbierali vlastnými rukami. Navyše, takto si môžete uchovať kúsok leta aj na dlhé zimné mesiace.
Hľadanie divokého ovocia je vlastne malá výprava, ktorá spája radosť z pohybu, spoznávanie krajiny a odmenu v podobe plného košíka. Stačí vyraziť na prechádzku, byť vnímavý a pozorný. Slovenská príroda je nesmierne bohatá – a keď sa k nej budeme správať s úctou, odmení sa nám tým najlepším, čo dokáže ponúknuť.
