Margaréty sa stali doslova ikonickými kvetmi českého vidieka. Kedysi nimi boli posiate lúky, no dnes už nie sú až také bežné. Dôvodom je hlavne zmena spôsobu hospodárenia na lúkach a pasienkoch a zarastanie rôznych svetlých medzier v lesoch a hájoch, kde sa týmto svetlomilným bylinám pôvodne darilo. Napriek tomu, alebo práve preto, ich obľuba a snaha pestovať ich v záhradách výrazne rastie.
V súčasnosti semená margaréty lúčnej nájdete prakticky v každej zmesi semien určenej na založenie takzvanej kvetnatej lúky, ktorá sa kosí len dvakrát ročne. Takmer všade majú margaréty rôzne zastúpenie.
Margaréta lúčna verzus margaréta záhradná
Tradičná lúčna margaréta biela (Leucanthemum vulgare) je krátkoveká trvalka, ktorá sa prakticky nepestuje v monokultúrach, ale býva súčasťou rôznych semenných zmesí. Jej vysoké, tenké stonky s minimom listov bez opory okolitej vegetácie často poliehajú a len málokedy vytvoria pekný kompaktný trs. Kvety sú však odolné a vo váze vydržia pomerne dlho. Pri pestovaní v rámci kvetnatej lúky potrebuje margaréta dostatok slnka a pravidelné kosenie v čase kvitnutia, teda v júni, alebo vo vyšších nadmorských výškach začiatkom júla. Bez kosenia rastliny slabnú a postupne z lúk miznú. Ak ich chcete prisievať do už existujúceho trávnika, výsledok nemusí byť vždy istý, pretože semená margaréty potrebujú na klíčenie dostatok svetla. Preto sa odporúča prisievať ich do už mierne vyrasteného porastu, ktorý im vytvorí potrebnú mikroklímu. Známe odrody lúčnych margarét sú napríklad „Maikönigin“ alebo „Starburst“.
V záhradách sa pestujú trochu odlišné margaréty, ktoré označujeme ako záhradné margaréty. Tieto kultivary pochádzajú z botanicky rôznych druhov ako Leucanthemum grandiflorum, L. maximum alebo L. x superbum. Vyznačujú sa výrazne väčšími kvetmi a robustnejšími, kratšími a pevnejšími stonkami s lesklými listami a množstvom pukov, ktoré sa nachádzajú v úžľabiach listov. Po odkvitnutí centrálneho kvetu sa počas leta objavujú ďalšie menšie kvety. Záhradné margaréty vytvárajú rozložené trsy a majú plytko zakorenené korene. Na trhu záhradníctiev nájdete množstvo odrôd s jednoduchými kvetmi („Becky“, „Alaska“, „Silberprinzesschen“, „Silber Moon“) aj s plnými alebo poloplnými kvetmi („Sante“, „Aglaia“, „Crazy Daisy“, „Sweet Daisy Rebecca“, „Ester Read“). Veľmi populárna je stále česká historická odroda „Česká píseň“, ktorá má viac ako sto rokov. Hoci margaréty sú symbolom bielej farby, dostupné sú aj netradične s jemne žltými kvetmi („Banana Cream“, „Goldfinger“, „Broadway Lights“).
Ako margaréty správne pestovať?
Pri pestovaní margarét treba myslieť na ich pravidelné presádzanie – rozdelenie trsov, odstraňovanie buriny a sledovanie zdravotného stavu. Často ich totiž napádajú vošky, ktoré spôsobujú deformácie pukov a následne aj kvetov. Podobne vyzerá aj napadnutie pôdnymi háďatkami, pri ktorom sa kvety deformujú, majú nerovnomerné lupene a stredy kvetov sú nepravidelné. Proti týmto pôdnym škodcom je najúčinnejšie rastliny presadiť na nové stanovište. Margaréty nie sú mimoriadne náročné na vlahu, no úplne suché stanovište im nesvedčí. Ide predsa o lúčne kvety, ktoré preferujú mierne vlhkú pôdu na slnečnom mieste.
Margaréty s ružovými kvetmi – Margaréta šarlátová
Hoci margaréta šarlátová (Tanacetum coccineum, syn. Leucanthemum coccineum) je botanicky príbuzná vratiču, radí sa medzi margaréty vhodné do záhrad. Tvorí vysoké, tenké a nevetvené stonky s jediným ružovým až purpurovým kvetom so žltým stredom. Tento druh pochádza z Kaukazu, je odolný voči mrazu a zvládne aj polotieň. Výborne sa hodí do rezaných kytíc, kde vydrží až dva týždne. Pestuje sa z výsevu semien v marci, pričom semená sú dostupné v odrodách „Robinson Rosa“ alebo „Rosabella“. Sadenice sa v záhradníctvach vyskytujú menej často, čo je škoda, pretože margaréta šarlátová dobre nahradí letné astry a navyše netrpí múčnatkou.
Margaréta či chryzantéma?
Neustále spory o tom, či sú niektoré druhy margarétami alebo chryzantémami, trvajú už dlhé roky. Český názov hovorí jednoznačne o margarétach, no latinské pomenovanie často odkazuje na chryzantémy či vratiče. Pre záhradkárov to však nie je zásadný problém, pretože pestujú jednoducho rôzne druhy margarét s typickým bielym kvetom a žltým stredom.
Zaujímavá je napríklad margaréta rimbaba (Tanacetum parthenium), ktorá sa používala najmä ako aromatická liečivá rastlina proti migréne, no v posledných rokoch sa dostala do prírodných záhrad. Je nenáročná, dobre sa kombinuje s ďalšími trvalkami a hodí sa do letných kytíc.
Margaréta parížska (Argyranthemum frutescens) je obľúbená rastlina na terasách, ktorá kvitne celé leto a zimuje sa v chladnej, svetlej miestnosti. Pochádza z Kanárskych ostrovov, ale veľkú popularitu si získala najmä v Paríži, kde zdobí kaviarne a terasy.
Žlté kvety ako symbol slnka
Kamzičník východný (Doronicum orientale) síce margarétou nie je, no jeho žiarivo žlté kvety sú podobného tvaru a skvelo sa kombinujú s jarnými cibuľovinami ako narcisy, modrice či tulipány.
Menej známou, no veľmi peknou letničkou je margaréta kýlnatá (Chrysanthemum carinatum), ktorá má kvety so sústrednými farebnými pruhmi a kvitne od júna do septembra. Výborne sa hodí aj na suchšie stanovištia.
Takže margaréty alebo chryzantémy? Záhradníci v tom majú jasno – hlavne nech sú krásne a dobre rastú.
