Každú zimu sa opakuje rovnaký scenár – keď teploty klesnú hlboko pod nulu, mnohí ľudia nahlasujú údajne „zamrznuté“ labute na rybníkoch či riekach. Záchranári však upozorňujú, že drvivá väčšina týchto hlásení je zbytočná a labute obvykle vôbec nie sú v ohrození.
Aby ste vedeli posúdiť situáciu správne, je dobré pochopiť, ako sa labute v zime správajú a v akých prípadoch potrebujú skutočnú pomoc.
Väčšina labutí na ľade nie je zamrznutá ani uväznená
Podľa ornitológov sú prípady, keď labuť fyzicky primrzne k ľadu tak, že sa sama nedokáže odlepiť, veľmi zriedkavé.
Typické zimné správanie labutí vyzerá takto:
- sedia nehybne na ľade, často s hlavou zasunutou v perí
- takmer sa nehýbu dlhé minúty až hodiny
- pôsobia, akoby boli „prilepené“
Ide však o normálny odpočinok, ktorý labute bežne praktizujú aj vo veľmi chladnom počasí. Ich perie je výnimočne husté a vodoodpudivé – izoluje ich pred chladom aj vlhkosťou a bráni tomu, aby k ľadu skutočne primrzli.
Záchranári upozorňujú, že aj keď sa na ľade objaví tenká vrstvička vody a v noci znovu zamrzne, neznamená to automaticky, že sa labuť k ľadu prichytila. Labute majú minimálny kontakt brucha s podkladom a teplo ich tela zvyčajne jemnú vrstvu ľadu roztopí.
Keď mrazy trvajú dlhšie
Pri dlhodobých hlbokých mrazoch môžu labute tráviť na ľade viac času, no aj v takých podmienkach si väčšinou dokážu pomôcť samy.
O pomoc ide až vtedy, keď vták:
- zjavne nedokáže vstať ani zmeniť polohu
- je viditeľne zranený
- je extrémne vyčerpaný alebo podchladený
- nereaguje ani na podnet zvonku
Jednoduchý test, ktorý odporúčajú odborníci
Aby ste zistili, či je labuť iba odpočívajúca, alebo skutočne uviaznutá, záchranári odporúčajú jednoduchú metódu:
➡️ Hodnoťte do jej blízkosti malý kus snehu alebo ľadu.
- Ak sa labuť mierne pohne, postaví alebo odpláva/odletí, je zdravá.
- Ak nereaguje opakovane, môže mať problém.
Táto metóda je bezpečná pre človeka aj vtáka, pretože ho nevyrušuje fyzickým kontaktom.
Neponáhľajte sa hneď volať pomoc
Odborníci zdôrazňujú, že situáciu je dobré sledovať s odstupom:
- Labuť si odfoťte alebo zapamätajte jej presnú polohu.
- O 2–3 hodiny sa vráťte na rovnaké miesto.
- Ak je stále v identickej pozícii a nepohybuje sa, potom je dôvod na zásah.
V prípade, že je pomoc potrebná, odporúča sa kontaktovať:
- hasičov
- mestskú políciu
- najbližšiu záchrannú stanicu pre voľne žijúce živočíchy
Prečo nikdy nezasahovať svojpomocne?
Toto pravidlo je absolútne: nikdy sa nepokúšajte labuť z ľadu uvoľniť sami.
Dôvody hovoria samy za seba:
- neodborným zásahom môžete labuť zraziť o ľad, zraniť alebo vytrhnúť jej perie
- stratí tak tepelnú izoláciu a môže podľahnúť podchladeniu
- labuť je silný vták — úder krídlom dokáže spôsobiť vážne zranenie
Odborné stanice používajú špeciálne techniky a výbavu, ktoré laici nemajú.
Ako im môžete pomôcť bezpečným spôsobom?
Najlepšia pomoc je často tá najjednoduchšia – nechať vtáky na pokoji.
Ak im chcete uľahčiť prežitie v zime, môžete im priniesť vhodné krmivo:
Vhodné:
- listový šalát
- nastrúhaná mrkva alebo zeler
- rozmrazený hrášok
- nesolená varená ryža či zemiaky
- obilniny (kukurica, jačmeň, pšenica, ovsené vločky)
Nevhodné:
- biele pečivo a chlieb (plesnivie, spôsobuje poruchy trávenia),
- slané či korenené potraviny.
Kedy skutočne volať záchranárov?
Zásah je opodstatnený iba v týchto prípadoch:
- labuť dlhé hodiny nemení polohu
- nereaguje na podnety
- má viditeľné zranenie
- je oslabená alebo podchladená
- ľad jej zjavne bráni v pohybe
Vo všetkých ostatných situáciách platí, že labute vedia veľmi dobre, čo robia. Zimné podmienky zvládajú lepšie, než sa na prvý pohľad zdá.
