Slovensko má za sebou výrazné zlepšenie kvality ovzdušia v porovnaní s 90. rokmi minulého storočia. Emisie oxidu siričitého či oxidov dusíka klesli na minimum a mnohé problémy, ktoré boli kedysi bežné, dnes už prakticky neexistujú. Napriek tomu nemožno hovoriť o úplne vyriešenej situácii. Najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia na Slovensku zostáva lokálne vykurovanie domácností, predovšetkým v menších obciach a na vidieku, kde ľudia stále používajú staré kotly na tuhé palivá.
Ovzdušie je čistejšie, ale nie bez rizika
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je dlhodobý trend pozitívny – koncentrácie viacerých znečisťujúcich látok postupne klesajú. Napriek tomu počas zimných mesiacov pravidelne dochádza k prekračovaniu limitných hodnôt jemných prachových častíc (PM10 a PM2,5) aj benzo[a]pyrénu.
Tieto látky patria medzi najnebezpečnejšie, pretože majú priamy vplyv na zdravie ľudí. Jemné prachové častice prenikajú hlboko do dýchacích ciest a tie najmenšie sa dostávajú až do krvného obehu. Ich dlhodobé vdychovanie je spájané s vyšším rizikom astmy, chronických ochorení pľúc, srdcovocievnych problémov a dokonca aj predčasných úmrtí. Benzo[a]pyren je zase látka so silne karcinogénnymi účinkami, ktorá vzniká pri nedokonalom spaľovaní dreva či uhlia.
SHMÚ uvádza, že ročne sa na Slovensku v dôsledku zlej kvality ovzdušia predčasne pripraví o život približne 4 000 až 5 000 ľudí. Ide o číslo, ktoré ukazuje, že problém nemožno podceňovať.
Najväčším vinníkom je kúrenie v domácnostiach
Viac než 90 % emisií benzo[a]pyrénu na Slovensku pochádza z lokálnych vykurovacích zariadení v domácnostiach – teda zo starých kotlov na uhlie či drevo. Práve tie produkujú najväčšie množstvo škodlivín, ktoré sa v zime kumulujú v dolinách a mestách, kde je horšia cirkulácia vzduchu.
Okrem domácností sa na znečistení podieľa aj doprava a priemysel, no ich vplyv je v porovnaní so starými kotlami menší.
Staré kotly by mali zmiznúť
Na Slovensku funguje viac ako 300-tisíc domácností, ktoré vykurujú prevažne tuhými palivami. Veľká časť z nich používa nevyhovujúce, staré kotly. Vláda sa preto snaží podporovať ich výmenu cez rôzne programy. V minulosti sa spustila napríklad výzva „Zelená domácnostiam“ alebo programy v rámci plánu obnovy. Momentálne sa ľudia môžu uchádzať aj o príspevky v rámci programu
Najväčší záujem je, podobne ako v Česku, o plynové kotly alebo tepelné čerpadlá. Plynové vykurovanie je pohodlné, čisté a pri spaľovaní zemného plynu ani propánu nevznikajú prachové častice ani benzo[a]pyren. Aj preto predstavuje pre mnohé domácnosti najpraktickejšie riešenie.
Keď nie je plyn, pomôže propán
Nie všetky slovenské obce sú napojené na distribučnú sieť zemného plynu. Riešením je v takýchto prípadoch zásobník na skvapalnený propán. Moderné plynové kotly dokážu bez problémov spaľovať zemný plyn aj propán, ide len o jednoduché nastavenie. Mnohé domácnosti si zásobníky neobstarávajú do vlastníctva, ale ich prenajímajú od dodávateľa, čo znižuje vstupné náklady.
Podľa dodávateľov energií je čoraz viac domácností, ktoré nahrádzajú kotol na uhlie práve plynovým kotlom na propán. Takýto prechod býva často aj finančne výhodnejší než budovanie novej plynovej prípojky.
Riešenie je v našich rukách
Slovensko má za sebou dlhú cestu, pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia. Kým v minulosti sme bojovali s vysokými emisiami síry či oxidov dusíka, dnes sú hlavnou výzvou domáce kotly na tuhé palivo. Ich postupná výmena, spolu s dotáciami a podporou štátu, je kľúčom k tomu, aby sme dýchali zdravší vzduch.
Prechod na čistejšie spôsoby vykurovania – či už ide o plyn, propán alebo obnoviteľné zdroje – prináša úžitok nielen jednotlivým domácnostiam, ale aj celej spoločnosti. Každá vymenená piecka či starý kotol znamená menšie množstvo prachu vo vzduchu, nižšie zdravotné riziká a kvalitnejšie prostredie pre život.
