Vo Škótsku sa v poslednom čase rozprúdila nezvyčajná a pomerne kontroverzná diskusia, ktorej jadrom je návrh zakázať chov domácich mačiek v niektorých oblastiach. Za celou myšlienkou stojí tamojšia organizácia na ochranu zvierat, ktorá tvrdí, že mačky predstavujú vážne riziko pre miestnu divo žijúcu zver. Najväčším kameňom úrazu je pritom skutočnosť, že mačky majú vrodený lovecký pud a ľahko sa z nežných, rozkošných maznáčikov môžu zmeniť na šelmy, ktoré ulovia takmer všetko, čo sa dokáže hýbať.
Z hľadiska ochrany vtákov a malých živočíchov v prírode je táto debata veľmi citlivá. Vo Veľkej Británii sa odhaduje, že mačky ročne usmrtia až 27 miliónov vtákov a okrem toho sú zodpovedné aj za milióny ďalších obetí medzi drobnými cicavcami alebo plazmi. Pre mnohých ochrancov prírody je to alarmujúca štatistika, ktorá vrhá tieň na neobmedzenú slobodu, ktorú väčšina majiteľov svojim mačkám, pohybujúcim sa voľne vonku, dopriava.
Škótska komisia pre dobré životné podmienky zvierat (SAWC) preto nedávno prišla s odporúčaniami, ktoré by výrazne obmedzili pohyb domácich mačiek vonku, alebo by ho priamo zakázali. Medzi najradikálnejšie návrhy dokonca patrí plošný zákaz chovu mačiek v určitých častiach krajiny. Táto téma okamžite vyvolala veľký rozruch nielen v médiách, ale aj medzi bežnými obyvateľmi a milovníkmi mačiek. Spoločnosť bola doslova zaplavená otázkami, či je podobné opatrenie skutočne nutné a do akej miery by bolo pre zvieratá prijateľné.
Podľa správy organizácie SAWC je kľúčové to, že mačky nemusia loviť z nevyhnutnosti, keďže doma majú pravidelný prísun krmiva. Napriek tomu sa pri vychádzkach do voľnej prírody správajú ako predátori, lovia pre zábavu a môžu konkurovať niektorým chráneným alebo ohrozeným druhom – vrátane vzácnej populácie divých škótskych mačiek, ktoré na rozdiel od domácich na loveckej koristi závisia. To v očiach ochrancov prírody predstavuje problém, lebo divo žijúce mačky musia o dostupné zdroje potravy súperiť s ich prekŕmenými “domácimi sesternicami”.
Zástancovia návrhu často poukazujú na iné krajiny, kde podobné opatrenia už platia. Napríklad v Austrálii, kde boj proti mačkám ako invazívnym predátorom dospel do bodu, keď v niektorých oblastiach mačky nesmú vychádzať von po západe slnka, prípadne môžu ísť len na vodítku alebo iba do dôsledne zabezpečených výbehov. V niektorých prípadoch majú mačky rolničky či iné zvončeky na obojku, aby potenciálnu korisť varovali.
V Škótsku však myšlienka možného zákazu chovu mačiek vyvolala širšiu vlnu kritiky. Okrem rozhorčených majiteľov sa ozvali aj ďalšie organizácie na ochranu zvierat. Podľa nich je bežná domáca mačka prirodzene zvyknutá na pohyb a lov, a ak by mala zostať výlučne v interiéri alebo chodiť von len s vodítkom, mohlo by jej to spôsobovať obrovský stres. Okrem toho mnohí odborníci tvrdia, že ak by sa zaviedol úplný zákaz chovu mačiek v nových obytných štvrtiach pri prírode, veľa ľudí by prišlo o radosť zo spoločnosti mačacieho spoločníka. Najmä starší a osamelí ľudia môžu mať z takéhoto opatrenia vážne psychické dôsledky, pretože mačka často nie je len zviera, ale aj spoločník či emocionálna opora.
Samotná škótska vláda sa k tejto veci vyjadrila veľmi jasne. Priamo uviedla, že taký radikálny krok, akým by bolo zavedenie plošného zákazu chovu mačiek, vôbec nie je na programe dňa. Napriek tomu pripustila, že je pripravená hľadať iné formy riešenia, ktoré by pomohli chrániť ohrozené a vzácne druhy zvierat, pričom by sa zároveň zachovala primeraná kvalita života domácich mačiek.
Vedecké výskumy, na ktoré sa odvoláva aj odborný časopis Nature Communications, jednoznačne zaraďujú mačky medzi jedny z najproblematickejších invazívnych druhov na svete. Najmä preto, že dokážu ohrozovať širokú škálu voľne žijúcich živočíchov – od vtákov a hlodavcov až po plazy a obojživelníky. Situácia je o to zarážajúcejšia, že drvivá väčšina domácich mačiek loviť nemusí, a ide tak o lov bez skutočnej potreby potravy.
Napriek týmto alarmujúcim faktom zostáva otázkou, či je cesta radikálneho zákazu vôbec realizovateľná a morálne obhájiteľná. Kritici navrhovaných obmedzení zastávajú názor, že by sa namiesto tvrdého zákazu mohli viac uplatňovať rôzne kompromisné riešenia. Napríklad dôkladnejšie kastračné programy, aby sa zabránilo nekontrolovanému rozmnožovaniu mačiek, povinné zavádzanie čipov, zavedenie prísnejších bezpečnostných opatrení (zvončeky, rolničky) či budovanie špeciálnych výbehov, kde by sa mačka mohla voľne pohybovať, no nemohla by priamo ohrozovať voľne žijúce zvieratá.
Celá situácia má však ešte jeden dôležitý rozmer. Prípadné drastické opatrenia by sa okrem iného mohli dotknúť aj medziľudských vzťahov v komunite. Mačky sú bežnou súčasťou mnohých rodín, deti s nimi vyrastajú a považujú ich za svojich spoločníkov. Myšlienka, že by ich v určitých oblastiach nemali mať vôbec, prípadne by im nemohli dopriať voľnosť pohybu, sa preto mnohým ľuďom zdá prehnaná a zbytočne tvrdá.
Hoci sa zatiaľ situácia nevyvinula do bodu, že by sa v Škótsku čoskoro prijímal celoplošný zákaz chovu mačiek, celá kauza jasne poukazuje na to, ako dôležité je hľadať spôsoby, ako harmonicky spolunažívať so zvieratami a zároveň chrániť prírodné prostredie. Je zrejmé, že konflikt medzi túžbou mačiek loviť a potrebou chrániť ohrozené druhy sa bude ďalej riešiť nielen v Škótsku, ale aj v iných krajinách. Ako presne sa to celé skončí, zatiaľ ostáva vo hviezdach. Isté je, že mačky sú neuveriteľne milované, no aj silno kritizované tvory, a v tejto debate budú vždy stáť emócie proti tvrdým faktom.
