Korenie je dušou každej kuchyne – prináša jedlám arómu, farbu a chuť, bez ktorej by bol tanier nudný a nevýrazný. Zeleninové korenie, vrátane rôznych bujónov a dochucovacích zmesí, však v posledných rokoch čelí čoraz väčšej kritike. Jeho zloženie vzbudzuje otázky o tom, či je skutočne prospešné alebo skôr škodlivé pre naše zdravie. Je jeho časté prirovnanie k „jedu v tanieri“ prehnané, alebo by sme mali byť predsa len opatrnejší?
Prečo je zeleninové korenie také populárne?
Zeleninové dochucovadlá sú veľmi populárne vďaka jednoduchosti použitia. Stačí jedna čajová lyžička a vaše jedlo okamžite nadobudne výraznejšiu a bohatšiu chuť. Tieto koreniace zmesi sú dostupné v každom supermarkete za nízku cenu, vďaka čomu sú súčasťou väčšiny slovenských domácností.
Na prvý pohľad ide o praktickú pomoc v kuchyni. Problémom však býva, že obsah skutočnej zeleniny je často minimálny a nahrádzajú ju soľ, cukor, umelé farbivá či rôzne prídavné látky. Mnohí spotrebitelia si vôbec neuvedomujú, čo presne si pridávajú do taniera, pretože chuť preváži nad otázkou zdravia.
Čo obsahuje zeleninové korenie v skutočnosti?
Stačí krátky pohľad na etiketu vášho obľúbeného korenia a pravdepodobne budete prekvapení. Na prvom mieste takmer vždy svieti soľ. Tá je síce základnou chuťovou zložkou, avšak jej nadmerný príjem je spájaný s rizikom vysokého krvného tlaku, problémami so srdcom a obličkami.
Ďalším bežným komponentom je glutaman sodný, známy aj pod skratkou MSG alebo označením E621. Tento zvýrazňovač chuti má svoje miesto v potravinárskom priemysle už desaťročia, no zároveň je predmetom kontroverzií kvôli potenciálnym vedľajším účinkom, ako sú bolesti hlavy, migrény, nadúvanie či nevoľnosť. Glutaman vyvoláva prudké diskusie medzi odborníkmi aj laikmi, keďže reakcie naň sa výrazne líšia medzi jednotlivcami.
Okrem glutamanu sodného sa v týchto zmesiach bežne nachádzajú konzervačné látky, farbivá a umelé arómy. Reálny obsah skutočnej zeleniny často tvorí len veľmi nízke percento celkovej zmesi.
Glutaman sodný: strašiak alebo len zbytočná panika?
Názory na glutaman sodný sú rozdelené na dva extrémne tábory. Niektorí ľudia naň reagujú veľmi citlivo a pripisujú mu celý rad zdravotných problémov, zatiaľ čo druhá skupina tvrdí, že je to len neopodstatnená hystéria.
Regulačné úrady, ako Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), označili glutaman sodný za bezpečný v prípade rozumnej konzumácie, pričom stanovili maximálnu bezpečnú dennú dávku na úrovni približne 30 mg/kg telesnej hmotnosti. Pri bežnej strave človek túto hranicu neprekročí, ale vzhľadom na prítomnosť glutamanu v mnohých spracovaných potravinách je dobré byť opatrný.
Mali by sme korenie úplne vyradiť, alebo stačí zmeniť prístup?
Úplne vynechať zeleninové korenie nemusí byť nevyhnutné. Ak však chcete viesť zdravší životný štýl, je rozumné jeho používanie výrazne obmedziť alebo aspoň starostlivo vyberať produkty s čistejším zložením.
Pravidelná konzumácia zmesí s vysokým obsahom soli a umelých prísad totiž môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom, čo je aj dôvodom, prečo niektorí toto korenie nazývajú „jedom“. Tento názov je samozrejme nadsadený, no upozorňuje na reálne riziká, ktoré sú spojené s dlhodobou nadmernou konzumáciou.
Zdravé a chutné alternatívy zeleninových korení
Existuje mnoho spôsobov, ako jedlo ochutiť prirodzene a bez kompromisov na chuti:
Čerstvé bylinky
Petržlen, bazalka, rozmarín, tymián či koriander dodajú pokrmom sviežosť a zdravie bez chemických prísad.Domáce koreniace zmesi
Môžete si pripraviť vlastnú zmes zo sušenej mrkvy, cesnaku, cibule a kvalitnej soli (himalájskej či morskej). Takto presne kontrolujete, čo jedlo obsahuje.Čerstvá zelenina
Používajte viac čerstvej zeleniny – koreňovej zeleniny do polievok, cibuľu, cesnak či póry na dusenie mäsa a omáčok. Pokrm získa plnšiu chuť prirodzene.Prírodné dochucovadlá
Balzamový ocot, kvalitná sójová omáčka, sušené hríby alebo paradajkový pretlak dokážu nahradiť komerčné zmesi a pridať jedlu hĺbku chuti bez zbytočných prísad.
Ako správne vyberať zeleninové korenie v obchodoch?
Ak nechcete úplne vyradiť toto korenie zo svojho jedálnička, skúste si vyberať tie, ktoré obsahujú menej soli, minimum umelých látok a vyšší podiel sušenej zeleniny. Bio varianty sú zvyčajne lepšou voľbou než bežné priemyselné produkty.
Vždy kontrolujte dávkovanie odporúčané na obale a snažte sa ho neprekračovať. V menšom množstve totiž aj komerčné zeleninové korenie nemusí byť nutne škodlivé.
Záver: Zlatá stredná cesta je najlepšia
Používanie zeleninových korení nie je samo o sebe katastrofou, no rozhodujúca je miera a kvalita produktov, ktoré používate. Ak chcete žiť zdravšie a zároveň si vychutnávať chutné jedlá, určite sa oplatí staviť na prirodzenejšie alternatívy – čerstvé suroviny, domáce koreniace zmesi a bylinky.
Tak získate jedlá bohaté na chuť aj živiny, ktoré vaše telo ocení oveľa viac, než umelo dochutené jedlá plné prídavných látok. Zdravie totiž začína práve na vašom tanieri.
