Ak ste niekedy zavítali do poľského prímorského mestečka Stegna, možno si spomínate na jeho pokojný charakter. Bola to lokalita, ktorá sa vymykala tradičným dovolenkovým letoviskám – žiadne hlučné atrakcie, žiadne tlačenice turistov. Namiesto toho borovicové lesy, drevené móla miznúce v mori, čistý piesok a vôňa slaného vzduchu. Miesto, kde si človek mohol oddýchnuť a naozaj vypnúť. Ale to, čo bolo, už neplatí.
V posledných rokoch došlo k výraznej premene pobrežnej promenády. A hoci niektorí hovoria o modernizácii, ktorá bola nevyhnutná, iní smútia za stratou pôvodnej atmosféry. Internetom koluje výrok, ktorý presne vystihuje súčasnú náladu: „Bolo to nádherné, ale bude to hrôza.“
Nostalgia po starej Stegne
Miesto malo svoje čaro, ktoré si ešte dnes mnohí pamätajú. Úzke cestičky vinúce sa medzi stromami, ticho prerušované len šumom vĺn a vôňa borovíc šíriaca sa z lesíka za plážou. Drevené móla, ktoré sa ako zázrakom strácali v mori, vytvárali idylický obraz nedotknutej prírody. Práve tento jednoduchý, nekomerčný charakter priťahoval návštevníkov, ktorí nehľadali luxus, ale autentický zážitok.
Zachovanie tohto unikátneho ducha bolo dôležité aj z oficiálneho hľadiska – už koncom 80. rokov bola táto oblasť vyhlásená za kultúrnu pamiatku. To len dokazuje, aký význam Stegna mala a prečo každá výraznejšia zmena vyvoláva takú silnú odozvu medzi miestnymi aj turistami.
Nová tvár Stegny – pohodlnejšia, ale bez duše?
Dnešná Stegna však vyzerá úplne inak. Namiesto prírodných chodníkov pribudli dláždené cesty, nové lavičky, moderné osvetlenie či bezbariérové rampy. Obnovená bola hlavná promenáda Radiowej Jedynki, upravili sa prístupy k pláži aj cesta od ulice Morska. Mesto tvrdí, že cieľom je zvýšiť bezpečnosť a sprístupniť oblasť všetkým – najmä starším ľuďom a rodičom s deťmi v kočíkoch.
Niektorí návštevníci túto premenu vítajú. Oceňujú lepšiu infraštruktúru a vizuálne upravené prostredie pripravené na letnú sezónu. Rovné chodníky bez vyčnievajúcich koreňov či dier pôsobia moderne a prakticky.
Ale nie všetkým sa to páči
Hoci má prestavba svojich zástancov, medzi obyvateľmi aj turistami sa okamžite objavila vlna kritiky. Na sociálnych sieťach sa objavujú komentáre ako: „Betón pri mori?“, „Zmizla atmosféra“ alebo „Príliš sterilné a umelé“. Mnohí tvrdia, že Stegna stratila svoju dušu a premenila sa na bežný mestský bulvár.
Znepokojenie nie je len vizuálne. Ľudia sa obávajú, že modernizácia pritiahne masy turistov, čím sa stratí pokoj a intimita, ktorá túto destináciu odlišovala od iných baltských rezortov. Podobné diskusie prebiehajú aj v iných poľských letoviskách ako Mielno, Kołobrzeg či Międzyzdroje. Všade sa rieši tá istá dilema: ako nájsť rovnováhu medzi rozvojom turizmu a ochranou prírody?
Kde je hranica medzi pokrokom a zničením?
V centre celej kontroverzie je základná otázka: ako spojiť moderné potreby návštevníkov s rešpektom k pôvodnému charakteru miesta? Turizmus je pre takéto obce kľúčovým zdrojom príjmu, no akým spôsobom má prebiehať rozvoj, aby nespôsobil nezvratné škody?
Je prirodzené, že infraštruktúra potrebuje vylepšenie, ale treba si položiť otázku – kde je hranica? Musíme kvôli pohodliu úplne obetovať prírodu? A čo všetko sme ochotní vymeniť za nový chodník alebo lavičku s výhľadom na more?
Dedičstvo alebo developerský sen?
Prípad Stegny je výstrahou. Ukazuje, že aj dobre mienené zmeny môžu spôsobiť nečakané následky, ak nie sú realizované s citom a rešpektom k miestu. Skutočný udržateľný rozvoj totiž nie je len o tom, čo postavíme, ale najmä o tom, čo si dokážeme zachovať. Betón možno vydrží desaťročia, ale jedinečnú atmosféru miesta tak ľahko nenahradí.
Budúcnosť Stegny ostáva otvorená. Isté však je, že tento kúsok poľského pobrežia už nie je len tichým útočiskom – stal sa symbolom väčšej diskusie o tom, ako by mal vyzerať cestovný ruch v 21. storočí. A práve preto si ešte stále zaslúži našu pozornosť.
