V dnešnej náročnej dobe, keď ceny energií prudko stúpajú a pre mnohých ľudí sa stáva uhrádzanie účtov za plyn či elektrinu neudržateľným, sa často stretávame s odporúčaniami znížiť teplotu v domácnosti. Táto stratégia síce môže na prvý pohľad priniesť určité finančné úspory, no zároveň predstavuje riziko, ktoré si mnoho ľudí nemusí uvedomovať. Príliš chladné prostredie môže viesť k tvorbe plesní, a tie dokážu narobiť v domácnosti aj so zdravím väčšie škody, než si mnohí z nás pripúšťajú.
Ako sa snažíme šetriť a kedy to môže byť problém
Bežný postup pri snahe znižovať náklady na vykurovanie je prostý – stlačiť termostat na minimum a jednoducho sa obliecť teplejšie. Je síce pravda, že ak znížime teplotu napríklad z 22 °C na 18 °C, dokážeme tým znížiť spotrebu energie. Mnohí ľudia to vnímajú ako prirodzený krok k úsporám, obzvlášť ak pri tom majú dobrý pocit z toho, že “robia niečo navyše”.
Podľa skúseností servisných technikov, ktorí opravujú a udržiavajú kotly, však takýto radikálny prístup predstavuje určitú skrytú hrozbu. Ak sa zameriame výlučne na zníženie teploty, bez toho, aby sme zároveň skorigovali vlhkosť vzduchu, môžeme si veľmi rýchlo vypestovať v domácnosti pleseň. Navyše, ide o komplikáciu, ktorá môže zasiahnuť aj novšie obydlia, najmä ak sú vybavené dobre tesniacimi oknami a dverami.
Prečo je rovnováha teploty a vlhkosti taká dôležitá
Plesne milujú vlhké prostredie. Ak v dome či byte klesne teplota príliš nízko, no vzduch zostáva naďalej vlhký, pleseň získa všetko, čo potrebuje na bujný rozmach. Vlhké steny či rohy miestností, slabá cirkulácia vzduchu a nedostatočné vetranie vytvoria ideálne podmienky. Ak sa na takto chladných plochách zrazí vlhkosť, začnú sa tvoriť plesnivé mapy alebo dokonca rôzne druhy húb.
Takéto podmienky často nájdeme v starších domoch s neizolovanými obvodovými múrmi, no nezriedka aj v bytoch s kvalitnými plastovými oknami. Práve tie dokonale tesnia, bránia prirodzenému prúdeniu vzduchu a vlhkosť sa tak hromadí vo vnútri.
Zdravotné riziká a estetické škody
Plesne nie sú iba estetickým problémom. Hoci môžu znehodnotiť omietku, nábytok či bytové textílie, oveľa podstatnejšie sú ich negatívne účinky na zdravie. U citlivejších ľudí môžu spôsobiť dýchacie ťažkosti, podráždenie slizníc, chronickú nádchu či dokonca zhoršenie astmy. Dlhodobé vystavenie plesniam tak môže narušiť kvalitu života a priniesť obyvateľom domácnosti nežiaduce zdravotné komplikácie.
Prečo úplne vypínať kúrenie nie je vždy vhodné
Mnohí z nás majú tendenciu vypínať kúrenie, keď odchádzajú z domu alebo na noc – a to často aj do extrému. Síce ušetríme, ale prudké výkyvy teplôt v kombinácii s vlhkosťou vedú k tomu, že steny celkom nevyschnú a riziko plesní sa zvyšuje. Ak chceme predísť mikrobiálnemu rastu, odborníci radia udržiavať doma primeranú a stabilnú teplotu okolo 19 až 20 °C, prípadne ju na krátky čas v noci znížiť, no nie až na príliš nízke hodnoty.
Dôležitosť správneho vetrania a vyváženej mikroklímy
Ďalším kľúčovým prvkom v boji proti plesniam je pravidelné a intenzívne vetranie. Vzduch by sme mali vymieňať niekoľkokrát denne, pričom odporúčaným postupom je tzv. “rýchle vetranie dokorán” – v priebehu pár minút sa tak zbavíme vydýchaného a príliš vlhkého vzduchu, no steny nestihnú vychladiť.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú situácie, keď doma varíme, perieme alebo sušíme bielizeň. Tieto činnosti zvyšujú hladinu vlhkosti v miestnosti, a ak nevyvetráme dostatočne rýchlo, vlhkosť sa udrží v ovzduší aj na povrchoch, kde môže následne uľahčiť vznik plesní.
Rozumné kompromisy a dlhodobý prístup
Znižovanie teploty určite nemusí byť zlým krokom, ak sa robí s rozumom a zároveň sa dbá na vyváženú vlhkosť. Netreba sa však snažiť dostať sa do extrémov v snahe za každú cenu ušetriť pár eur. Plesne môžu v konečnom dôsledku spôsobiť nielen náklady na ich odstránenie, ale aj zdravotné ťažkosti, ktoré sa môžu odzrkadliť na kvalite života celej rodiny.
Preto, ak chceme šetriť energiu a súčasne zachovať zdravú domácnosť:
- Nezvoľte príliš nízku teplotu. Stabilných 19 až 20 °C v obytných miestnostiach často úplne postačuje.
- Pravidelne vetrajte. Zamerajte sa najmä na chvíle po varení, sušení oblečenia či sprchovaní.
- Sledujte vlhkosť vzduchu. Výrazne vám pomôže vlhkomer, ktorý odhalí, kedy situácia v domácnosti začína byť riziková.
- Dajte si pozor na zatekanie a tepelné mosty. Najmä v starších domoch môže byť riziko kondenzácie vody na studených stenách veľmi vysoké.
Ak sa budete držať týchto rád, môžete predísť nepríjemnostiam spojeným s plesňami a zároveň si udržať doma príjemné prostredie bez zbytočného plytvania energiou. Plesne sa často tvoria postupne a pri dlhodobo nevhodných podmienkach, preto je dôležité sa starostlivo starať o vyvážený pomer teploty a vlhkosti. V konečnom dôsledku tak ušetríte nielen peniaze, ale aj zdravie a nervy, ktoré by ste inak museli obetovať pri odstraňovaní škôd po neželaných mikroorganizmoch.
