Pavúky vyvolávajú u ľudí veľmi odlišné pocity. Jedni ich považujú za užitočných pomocníkov, ktorí likvidujú hmyz, iní sa ich doslova desia. Pravdou je, že väčšina druhov je pre človeka úplne neškodná. V našich končinách však žijú aj také, ktoré jedovaté sú – hoci ich nebezpečnosť sa často zveličuje. Oveľa väčší problém predstavuje arachnofóbia, teda chorobný strach z pavúkov, než samotné riziko, že nás niektorý z nich pohryzie.
Arachnofóbia – keď strach predbehne realitu
Predstava, že sa pavúk znenazdajky objaví v kúpeľni alebo sa rozbehne po lúke, vyvoláva u mnohých nepríjemné zimomriavky. Niet divu, že arachnofóbia patrí medzi najčastejšie fóbie. Podľa odhadov postihuje asi päť percent populácie. Pavúky sú v ľudskej psychike symbolom niečoho nečakaného, rýchleho a tichého, čo sa objavuje tam, kde by sme to najradšej nevideli.
Realita je však omnoho menej dramatická. Zo zhruba 50-tisíc známych druhov pavúkov na svete je pre človeka skutočne nebezpečných len niekoľko desiatok. Na Slovensku žije vyše 800 druhov pavúkov a hoci väčšina z nich má jedové žľazy, iba máloktoré sú dostatočne veľké na to, aby dokázali prehryznúť ľudskú kožu.
Tri druhy, ktoré vzbudzujú rešpekt
U nás sa spomínajú najmä tri jedovaté druhy: pradiarka jedovatá, stepník moravský a pavúk vodný.
Pradiarka jedovatá – nenápadný, no čoraz rozšírenejší druh
Pradiarka jedovatá patrí medzi väčšie pavúky a v posledných rokoch sa jej výskyt rozširuje. Najčastejšie sa vyskytuje v teplejších oblastiach, ako sú nížiny južného Slovenska, okraje lúk, viníc či staré neudržiavané sady. Zaujímavosťou je, že už bola zaznamenaná aj vo vyšších polohách, čo dokazuje jej schopnosť prispôsobiť sa.
Samice dosahujú veľkosť 10 až 15 mm (bez nôh), samce sú menšie. Jej vzhľad je výrazný – oranžovočervené až červené telo s čiernym zakončením kusadiel. Najviac agresívne reaguje, keď bráni kokón s vajíčkami.
Uhryznutie pradiarky je bolestivé, spôsobuje opuch, niekedy aj potenie, no spravidla príznaky v priebehu 24 hodín vymiznú. Pre zdravého dospelého človeka teda nepredstavuje vážne ohrozenie. Ak to porovnáme so žihadlami včiel, ôs či sršňov, ktoré môžu byť smrteľné, hryznutie pradiarky je len krátkodobá nepríjemnosť.
Stepník moravský – samotár z podzemnej nory
Ďalším druhom je vzácny stepník moravský, ktorý sa vyskytuje len na Morave a v blízkych oblastiach. Tento pavúk si stavia hlboké nory vystlané pavučinou, v ktorých trávi väčšinu života. Na povrch vychádza len zriedkavo.
Jeho jed obsahuje neurotoxíny podobné tým hadím. Po uhryznutí sa môžu objaviť príznaky ako horúčka, zrýchlený pulz, tlak v hlave či začervenanie tváre. Zvyčajne však odznejú v priebehu niekoľkých hodín. Najviac jedu majú samice, ktoré sú väčšie než samce. Pravdepodobnosť, že človeka pohryznú, je však veľmi nízka.
Pavúk vodný – rarita svetového významu
Skutočnou zvláštnosťou je pavúk vodný, jediný druh pavúka na svete, ktorý žije trvalo pod vodou. Jeho telo je tmavohnedé, zadoček má striebristý lesk. Zaujímavosťou je, že samec je väčší než samica – dorastá do 15 mm, zatiaľ čo samice len do 8 mm.
Pavúk vodný si pod hladinou vytvára vzduchovú bublinu, do ktorej prenáša kyslík zachytený na jemných chĺpkoch pokrývajúcich jeho telo. V tejto „podvodnej komôrke“ žije, oddychuje aj sa pári. Najčastejšie sa vyskytuje v rybníkoch a močiaroch, napríklad v oblasti Třebone, kde si spokojne gazduje pod vodnou hladinou.
Pavúky – viac pomocníci než nepriatelia
Aj keď slovo „jedovatý“ vzbudzuje rešpekt, väčšina pavúkov žijúcich na Slovensku či v Česku pre človeka vážne riziko nepredstavuje. Výnimkou môžu byť alergici alebo ľudia so zdravotnými problémami, u ktorých môže byť reakcia výraznejšia.
Treba si však uvedomiť, že pavúky zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme – regulujú početnosť hmyzu, chránia úrodu a udržiavajú rovnováhu v prírode. Namiesto panického strachu je preto rozumnejšie vážiť si ich úlohu a vnímať ich ako súčasť našej krajiny.
Skutočným problémom tak nie sú pavúky samotné, ale strach, ktorý v nás vyvolávajú. Arachnafóbia dokáže život človeka obmedziť oveľa viac než reálne riziko pavúčieho uhryznutia.
