V odľahlom horskom regióne v srdci Španielska, ukrytá v hlbinách krasovej krajiny neďaleko Madridu, sa nachádza jaskyňa Des-Cubierta. Miesto, ktoré sa donedávna považovalo za ďalšie z mnohých útočísk neandertálcov, dnes púta pozornosť svetovej vedeckej komunity. Dôvod? Nález, ktorý radikálne mení naše predstavy o živote a myslení pravekých ľudí.
Archeológovia tu objavili niečo, čo pripomína temný chrám dávnych lovcov – desiatky lebiek veľkých bylinožravcov staré desaťtisíce rokov. Ich prítomnosť, spôsob uloženia a kontext nálezu vrhajú nové svetlo na schopnosti a duchovný svet neandertálcov, ktorý sme doteraz značne podceňovali.
Záhadná svätyňa ukrytá v horách
Jaskyňa Des-Cubierta sa nachádza v oblasti Pinilla del Valle, len niekoľko desiatok kilometrov od Madridu. Bola objavená pomerne nedávno, v roku 2006, a odvtedy sa stala predmetom intenzívneho archeologického výskumu. Nachádza sa v strmom svahu a jej zložitý systém chodieb naznačuje, že v minulosti mala význam, ktorý ďaleko presahoval bežné praktické využitie.
Najnovší výskum odhalil viac než tridsať lebiek rôznych veľkých zvierat – medzi nimi bizóny, pratury, jelene, a dokonca aj dva druhy dnes už vyhynutých nosorožcov, ktoré kedysi žili v Európe. Lebky boli uložené v tretej vrstve sedimentu, ktorej vek sa odhaduje na 71 000 až 57 000 rokov. Teda ide o obdobie hlbokého glaciálu, kedy európska krajina bola nehostinnou a mrazivou divočinou.
Lovci s tajomným duchovným svetom?
To, čo na náleze najviac šokovalo odborníkov, nebol len samotný počet lebiek, ale predovšetkým ich výber a spôsob umiestnenia. Zvieracie lebky sa v jaskyni nachádzali bez zvyšku tiel – neobjavili sa žiadne dlhé kosti, chrbtice ani rebrá. A to je kľúčové. Lebky sú ťažké, neskladné a neposkytujú žiadnu výživovú hodnotu. Ich prítomnosť teda nemožno vysvetliť ako zvyšky po love či hostine. Všetko nasvedčuje tomu, že sem boli prenesené úmyselne – ako trofeje, symboly alebo objekty rituálneho významu.
Podľa štúdie publikovanej v prestížnom časopise Nature Human Behaviour viaceré lebky vykazovali známky úprav – rezné stopy po nástrojoch, poškodenia zrejme spôsobené ohňom. Okolie lebiek obsahovalo aj malé ohniská a typické kamenné nástroje, ktoré spájame s kultúrou neandertálcov. „Tento nález je ešte výrečnejší než jaskynné maľby,“ vyhlásil paleontológ. „Je to dôkaz, že neandertálci rozumeli symbolom, rituálom a mali abstraktné myslenie.“
Náznaky pohrebného obradu?
Azda najdojímavejšou súčasťou celého objavu je fragment čeľuste a zubov neandertálskeho dieťaťa vo veku približne troch až piatich rokov. Tento fakt otvára ďalšie otázky – mohla jaskyňa slúžiť aj ako pohrebisko pre najmladších členov komunity? Alebo bola miestom, kde sa odohrávali prechodové rituály medzi detstvom a dospelosťou?
Aj keď hlavný význam jaskyne zrejme súvisel s lovom a jeho spirituálnym rozmerom, prítomnosť detských pozostatkov naznačuje, že mohla plniť viacero funkcií. Niektorí vedci nevylučujú, že jaskyňa bola zároveň akýmsi kultovým priestorom, kde sa konali významné ceremónie spojené so životom, smrťou a prírodnými silami.
Rituály, symbolika alebo šamanizmus?
Dodnes nie je úplne jasné, prečo neandertálci zhromažďovali práve lebky. Niektorí odborníci predpokladajú, že išlo o lovecké trofeje – fyzický dôkaz odvahy a zručnosti lovcov. Iní však vnímajú jaskyňu ako miesto s hlbokým náboženským alebo magickým významom. Prehistorik zastáva názor, že najpravdepodobnejšie ide o šamanskú prax. „Všetko nasvedčuje tomu, že neandertálci mali vlastný druh šamanizmu. Ich vzťah k zvieratám nebol len praktický, ale aj spirituálny.“
Zvlášť pozoruhodné je, že ukladaním lebiek sa zaoberalo niekoľko generácií. Lebky sa totiž našli v rôznych úrovniach sedimentu, čo naznačuje, že táto tradícia pretrvávala stovky či dokonca tisíce rokov. Nešlo teda o jednorazový čin, ale o vedome pestovanú kultúrnu prax, ktorá sa odovzdávala z rodičov na deti.
Objav, ktorý mení náš pohľad na dejiny
Dlho sme vnímali neandertálcov ako drsných, no primitívnych lovcov bez hlbších duševných schopností. Tento objav však ukazuje, že mali oveľa bohatší vnútorný svet, plný symboliky, tradícií a možno aj viery v nadprirodzené sily. „Nie sme pripravení na to, čo tento objav prináša. Je to ako nahliadnuť do dávnej legendy, do rituálu, ktorý prežil veky,“ opísal svoje dojmy jeden z členov výskumného tímu.
Jaskyňa Des-Cubierta tak predstavuje unikátne miesto, ktoré by sa dalo nazvať aj akýmsi pravekým chrámom prírody. Zároveň vyvoláva otázky: Boli neandertálci prví šamani Európy? Vyprávali si tu príbehy o hrdinských loveckých výpravách? A koľko podobných miest ešte leží ukrytých pod zemou, čakajúc na svoje znovuobjavenie?
Jedno je isté – dejiny ľudstva sú omnoho záhadnejšie a vrstvenejšie, než sme si doteraz mysleli.
