Na prvý pohľad obyčajná zemiaková placka, no s vôňou, ktorá okamžite pripomenie domov. Haruľa, ako sa tento pokrm nazýva na väčšine Slovenska, patrí medzi najtradičnejšie jedlá našich starých mám. V Česku ju poznajú pod menom sejkora alebo bramborák, no princíp je rovnaký – z jednoduchých surovín vznikne jedlo, ktoré nasýti, zahreje a poteší.
Krkonošská kuchyňa a videorecept
Krkonošská kuchyňa je preslávená svojou jednoduchosťou, no práve v tom spočíva jej čaro.
Pozrite si videorecept na sejkory, ktoré vás prekvapia plnou, výraznou chuťou a pripomenú, že v jednoduchosti sa často skrýva dokonalosť:
Skromné jedlo, ktoré prežilo stáročia
Zemiakové placky patria k tým pokrmom, ktoré sa objavovali na dedinských stoloch po celé generácie. Ľudia ich pripravovali najmä v časoch, keď sa muselo šetriť – zemiaky boli lacné, výživné a dostupné v každej domácnosti.
Na Slovensku mala haruľa svoje miesto takmer v každom regióne, hoci sa recepty líšili. Na Orave sa do cesta pridávalo kyslé mlieko alebo podmaslie, na Horehroní zasa sušená majoránka a cesnak, v okolí Banskej Bystrice sa piekla na suchej liatinovej platni. Každá gazdiná mala svoj spôsob a tajomstvo, ktoré dávalo plackám jedinečnú chuť.
Čo vlastne znamená názov haruľa?
Slovo haruľa má pravdepodobne pôvod v slovese „haruľkať“ či „haruľať“, čo sa v minulosti používalo v nárečiach pre niečo, čo sa rozotiera, trhá alebo krúti.
V Česku má rovnaký pokrm názov sejkora, ktorý pochádza zo slova sejkať – teda sekať či miešať.
Nech už názov znie akokoľvek, ide o to isté – jednoduchú zemiakovú pochúťku, ktorá si zachovala svoje miesto na stole dodnes.
Recept na domácu haruľu
Ingrediencie:
- 1 kg surových zemiakov
- 150 g hladkej múky alebo 200 g detskej krupice
- 8–10 strúčikov cesnaku
- 1/2 cibule (voliteľné)
- 2 lyžičky drvenej rasce
- 1–2 lyžičky sušenej majoránky
- soľ podľa chuti
- trochu mlieka (ak je cesto husté)
- 1–2 vajcia
- bravčová masť alebo maslo na potretie
Postup:
- Zemiaky ošúpte a nastrúhajte najemno. Ak pustia veľa vody, nechajte ich chvíľu postáť a potom ich mierne vyžmýkajte.
- Pridajte múku alebo krupicu, utretý cesnak so soľou, rascu, majoránku a voliteľne nadrobno nakrájanú cibuľu. Ak chcete cesto jemnejšie, prilejte trochu mlieka. Nakoniec vmiešajte vajcia.
- Rozohrejte panvicu alebo liatinovú platňu a potrite ju trochou masti. Naberačkou naneste cesto a rozotrite ho na tenkú placku. Pečte z oboch strán dozlatista.
- Hotové harule potrite roztopenou masťou alebo maslom a ukladajte ich na seba do misy, aby zostali mäkké a voňavé.
Ako ich podávať
Haruľa chutí výborne samotná – teplá, voňavá a čerstvá.
Na východnom Slovensku sa tradične podávala s kyslým mliekom, podmaslím alebo kapustou, v niektorých dedinách ju dokonca jedli so slaninou alebo údeným mäsom.
Moderné gazdinky ju obľubujú aj ako prílohu k polievkam, napríklad k fazuľovej, šošovicovej či kapustnici.
Ak chcete zdravšiu verziu, môžete ju pripraviť v rúre bez tuku – na papieri na pečenie. Okraje síce nebudú také chrumkavé ako na panvici, no chuť zostane verná tradícii.
Kúsok histórie na tanieri
Haruľa je viac než len jedlo. Je to spomienka na staré časy, na chalupy, kde sa dym z pece miešal s vôňou cesnaku a majoránky. Pripomína jednoduchosť, poctivosť a vďačnosť – hodnoty, ktoré sa z kuchýň postupne vytrácali, no v posledných rokoch opäť ožívajú.
A práve preto si haruľa opäť nachádza cestu na naše stoly. Nie je to len chutná placka, ale aj symbol domácej pohody, ktorá spája generácie.
