Pranie je súčasťou každodenného života a moderné práčky nám túto povinnosť výrazne uľahčili. Kým v minulosti si vyžadovalo pranie fyzickú silu a veľa času, dnes stačí zvoliť program a o zvyšok sa postará technológia. Tento pokrok však má aj svoju odvrátenú tvár. Odborníci upozorňujú, že práve pri praní syntetických textílií vzniká veľké množstvo mikroplastov, ktoré sa dostávajú do odpadovej vody a neskôr do životného prostredia.
Video: Ako funguje nový filter inšpirovaný prírodou
Ako vznikajú mikroplasty pri praní?
Syntetické materiály – napríklad polyester či nylon – tvoria veľkú časť dnešnej odevnej produkcie. Pri bežnom praní sa z takýchto materiálov uvoľňujú drobné mikroplastové vlákna. Výskumy publikované v minulých rokoch ukázali, že z jedného kusu oblečenia môže pri praní odpadnúť státisíce až milióny mikroskopických vlákien. Tieto častice sú tak malé, že ich nedokážu zachytiť ani moderné čistiarne odpadových vôd, takže končia v riekach, jazerách či v pôde.
Vedci tiež potvrdili, že mikroplasty sa v súčasnosti nachádzajú aj v ľudskom tele – boli zistené v krvi, v pľúcach a dokonca aj v materskom mlieku. Práve preto sa mikroplasty považujú za jednu z významných environmentálnych aj zdravotných výziev.
Riešenie prišlo z Bonnskej univerzity – inšpirácia žiabrami rýb
Vedci z Bonnskej univerzity predstavili nový typ filtra, ktorý dokáže mikroplasty z pracích vôd účinne zachytávať. Pri jeho tvorbe sa inšpirovali princípom, ktorý používajú ryby ako sardinky, makrely či ančovičky – ide o spôsob, akým filtrujú potravu z vody pomocou žiabrových oblúkov.
Rybie žiabre fungujú ako prirodzený filtračný systém: voda preteká cez štruktúry pripomínajúce hrebeň, ktoré zachytávajú drobné čiastočky potravy, no zároveň sa nezanáša systém samotný. Presne tento mechanizmus vedci napodobnili v podobe umelého filtra.
Testy ukázali vysokú účinnosť – až 99 % zachytených mikroplastov
Podľa výsledkov výskumu, dokázal nový filter zachytiť viac než 99 % mikroplastových vlákien v laboratórnych podmienkach. To znamená výrazné zlepšenie oproti väčšine existujúcich komerčných riešení.
Dôležité je, že filter bol navrhnutý tak, aby sa sám nezanášal – práve to bol jeden z najväčších problémov doterajších filtrov. Vedci optimalizovali tvar, veľkosť otvorov aj tok vody tak, aby bola filtrácia efektívna bez nutnosti neustáleho čistenia.
Kedy sa technológia objaví v domácnostiach?
Aj keď výsledky vyzerajú veľmi sľubne, filter je zatiaľ vo fáze výskumu a patentovej ochrany. Výrobcovia práčok zatiaľ neoznámili konkrétne plány na jeho komerčné zavedenie – hoci technológia je kompatibilná s budúcimi riešeniami v tomto sektore.
V praxi to znamená, že domácnosti zatiaľ nemajú možnosť takýto filter bežne zakúpiť, no jeho použitie do budúcnosti môže predstavovať veľký krok k znižovaniu mikroplastového znečistenia.
Čo by prinieslo masové zavedenie takého filtra
Ak by sa podobné filtre stali štandardnou súčasťou práčok, malo by to niekoľko dôležitých dopadov:
- Menej mikroplastov v prírode – rieky, jazerá aj oceány by boli menej kontaminované.
- Prínos pre zdravie ľudí – zníženie množstva mikroplastov v potravinovom reťazci aj v pitnej vode.
- Ochrana živočíchov – mikroplasty spôsobujú zdravotné problémy vodným organizmom, ich úbytok by znamenal menšiu ekologickú záťaž.
- Čistejšia pôda – mikroplasty sa dnes hromadia aj v pôde cez čistiarenské kaly, ktoré sa často používajú v poľnohospodárstve.
Zhrnutie
Filter inšpirovaný žiabrami sardiniek od vedcov z Bonnskej univerzity predstavuje jeden z najperspektívnejších spôsobov, ako výrazne obmedziť únik mikroplastov z práčok. Jeho účinnosť v laboratórnych testoch dosiahla až 99 %, čo potvrdzujú recenzované vedecké zdroje. Kým sa však technológia objaví v sériovej výrobe, bude potrebné ďalšie testovanie a spolupráca s výrobcami domácich spotrebičov.
