Dront maurícijský, celosvetovo známy pod menom dodo, patrí medzi najznámejšie vyhynuté živočíchy. Hoci sa stal ikonou ľudskej deštrukcie prírody, je v skutočnosti jedným z najmenej prebádaných vtákov svojho druhu. Keby Európania nezačali jeho vyhubenie skôr, než si stihol svet uvedomiť jeho význam, vedci by dnes mali omnoho jasnejší obraz o jeho živote. Jedno je však už teraz zrejmé – dront maurícijský nebol ani neohrabaný, ani hlúpy, ako sa o ňom často nesprávne tvrdí.
VIDEO: Ako človek prispel k vyhubeniu dronta maurícijského
Pre lepšie pochopenie súvislostí existuje aj vizuálne spracovanie udalostí, ktoré viedli k jeho zániku. Video vysvetľuje, ako ostrovný evolučný vývoj bez predátorov vytvoril vtáka dokonale prispôsobeného svojmu svetu – no úplne nepripraveného na príchod človeka.
Ako dront maurícijský vyzeral a ako žil?
Tento nelietavý vták sa vyskytoval výhradne na ostrove Maurícius. Z evolučného hľadiska bol príbuzný holubom – jeho najbližším žijúcim príbuzným je holub nikobarský.
Podľa analýzy kostí meral dospelý dront približne jeden meter a vážil 10 až 26 kilogramov. Presná hmotnosť je predmetom diskusií, pretože mnohé historické ilustrácie vznikali bez biologickej presnosti a často boli prehnané.
Jeho perie malo s najväčšou pravdepodobnosťou sivastý až hnedosivý odtieň. Zobák bol dlhý, mierne zakrivený a pevný, čo mu pomáhalo pri konzumácii ovocia, semien a tvrdších častí rastlín. Mal zakrpatené krídla – prirodzený výsledok evolúcie na ostrove bez suchozemských predátorov. Hniezdil na zemi, čo bolo bezpečné až do príchodu človeka.
Bol dront hlúpy? Mýtus, ktorý vznikol až po jeho vyhynutí
Hanlivé pomenovania, ktoré sa k nemu historicky viažu, nevychádzajú z vedeckých poznatkov. Moreplavci, ktorí ho ako prví pozorovali, sa stretli s vtákom, ktorý nepoznal strach z predátorov – a tento prirodzený pokoj opisovali ako „hlúposť“.
Moderné výskumy však dokazujú opak:
- dront bol evolučne dokonale prispôsobený svojmu prostrediu
- štúdie kostí poukazujú na to, že mal pevné nohy, aké majú rýchlo sa pohybujúce druhy
- neexistuje žiadny dôkaz, že by bol pomalý alebo neohrabaný
Jeho správanie bolo jednoducho výsledkom izolovaného ostrovného života, v ktorom nepotreboval vyvíjať obranné reflexy.
Ako sa dront rozmnožoval a rástol?
Dôležité poznatky priniesla výskumníčka Delphine Angstová, ktorá študovala štruktúru kostí drontov pod mikroskopom. Jej analýzy naznačujú, že:
- mláďatá sa liahli v auguste
- následne rýchlo rástli
- v období južného leta (december – marec) už boli dostatočne vyvinuté, aby prežili sezónu cyklónov, ktorá pravidelne spôsobovala nedostatok potravy
Rýchly rast bol teda evolučnou odpoveďou na drsné podnebie Maurícia, nie dôkazom o akomkoľvek zvláštnom správaní či riskantnom životnom štýle.
Prečo dront maurícijský naozaj vyhynul
Vyhynutie dronta je ukážkou extrémne rýchleho kolapsu druhu v dôsledku ľudskej činnosti. Na konci 16. storočia dorazili na Maurícius holandskí moreplavci. Spolu s nimi však prišlo aj niečo, čo pre dronta znamenalo koniec.
1. Invazívne zvieratá privlečené ľuďmi
Izolovaný ostrov sa náhle zaplnil druhmi, pred ktorými sa dront nedokázal brániť:
- prasatá rozdupávali hniezda umiestnené na zemi
- krysy požierali vajcia
- psy a mačky zabíjali mláďatá aj oslabených dospelých jedincov
Keďže dront kládol len jedno vajce, strata hniezda znamenala okamžitý zásah do populácie.
2. Ničenie životného prostredia
Holanďania vyrubovali lesy, zakladali osady a menili charakter krajiny. Dront, ktorý bol výborne prispôsobený pôvodnému ekosystému, strácal svoj domov.
3. Občasný lov
Hoci mäso dronta vraj nebolo príliš obľúbené, hladní moreplavci ho občas ulovili. Samotný lov však nebol hlavným dôvodom vyhynutia.
Posledné všeobecne akceptované pozorovanie dronta pochádza z roku 1662. Niektoré nepriame zdroje pripúšťajú, že mohol prežiť o niečo dlhšie, no spoľahlivé dôkazy chýbajú.
Výskumy ukazujú, že dront bol aktívny obyvateľ lesov a rýchlo sa pohyboval. To, že ho námorníci opisovali ako nemotorného, súviselo s tým, že ho pozorovali v stresových situáciách, často pri pokusoch o jeho chytenie.
Čo si môžeme z jeho príbehu odniesť
Dront maurícijský sa stal jedným z najjasnejších príkladov toho, ako môže krátke obdobie ľudského zásahu vymazať druh, ktorý existoval milióny rokov.
Jeho príbeh ukazuje, aká krehká je rovnováha izolovaných ekosystémov a akú obrovskú zodpovednosť nesie človek.
Ako pripomína profesor výskumu.
„Ak sa naučíme porozumieť tomu, akú úlohu mal dront v maurícijskom ekosystéme, môžeme lepšie pomôcť pri obnove prírody, ktorú človek narušil už pred storočiami.“
