Naša krásna Zem, modrá perla plná života, vody a vzduchu, ktorý dýchame, sa jedného dňa zmení na nehostinnú planétu, kde sa nebude dať prežiť. Hoci to môže znieť ako scenár z vedecko-fantastického filmu, odborníci sú v tejto veci nekompromisní a majú jasno: Zem nemôže byť obývateľná naveky. Čo však spôsobí jej nevyhnutný koniec?
Nie je to asteroid ani jadrová katastrofa, ako by si mnohí mysleli. Ide o celkom prirodzený proces, ktorý má na svedomí naše Slnko – dnes náš hlavný zdroj energie a života.
Pozrite si video, ktoré túto tému približuje ešte via:
https://www.youtube.com/watch?v=tYjiTO-h40U&t=
Koniec kyslíka znamená koniec života
V súčasnosti tvorí kyslík približne 21 percent atmosféry, čo umožňuje existenciu života tak, ako ho poznáme. Podľa najnovších vedeckých výskumov publikovaných v renomovanom magazíne Nature Geoscience sa však táto krehká rovnováha naruší. Vedci pomocou počítačových modelov predpovedajú, že približne o 1,1 miliardy rokov nastane dramatický úbytok kyslíka v atmosfére Zeme.
Hlavnou príčinou bude postupné starnutie a zjasňovanie Slnka. Táto hviezda, ktorá dnes poskytuje životodarnú energiu, začne svietiť intenzívnejšie, čo spôsobí zvýšené odparovanie vody z oceánov. Spolu s tým sa naruší aj dôležitý uhlíkový cyklus. S poklesom koncentrácie oxidu uhličitého oslabne fotosyntéza, ktorá je hlavným producentom kyslíka, a tým sa zásadne zmenia podmienky pre život.
Čo môže Zem zničiť skôr?
Hoci miliarda rokov pôsobí ako nekonečne vzdialená budúcnosť, našu planétu ohrozuje aj množstvo ďalších rizík, ktoré môžu skrátiť dobu, počas ktorej bude vhodná pre život. Niektoré tieto riziká sú dôsledkom ľudskej činnosti, iné predstavujú prírodné procesy mimo našej kontroly.
Sopečné erupcie gigantických rozmerov
Pred 250 miliónmi rokov takmer všetok život na Zemi vyhubila rozsiahla sopečná činnosť. Vtedy láva pokryla územie niekoľkonásobne väčšie ako celé Slovensko. Podobná vulkanická katastrofa by aj dnes mohla vážne ohroziť životné podmienky na našej planéte.
Katastrofická zrážka s asteroidom
Naša planéta už zažila niekoľko zničujúcich zrážok s kozmickými telesami, pričom tá najznámejšia spôsobila vyhynutie dinosaurov. Podobný impakt sa očakáva raz za približne 500 miliónov rokov, no pravdepodobnosť, že nastane v blízkej budúcnosti, je podľa vedcov nízka.
Smrtiaci gama záblesk
Málo známe, ale potenciálne smrteľné nebezpečenstvo predstavujú gama záblesky. Ide o extrémne silné výbuchy sprevádzajúce kolapsy masívnych hviezd. Ak by sa takýto záblesk odohral dostatočne blízko a bol by nasmerovaný na Zem, mohol by v okamihu zničiť ozónovú vrstvu a život by bol vystavený smrtiacemu ultrafialovému žiareniu.
Strata zemského magnetického poľa
Ďalším faktorom, ktorý môže dramaticky ovplyvniť životné podmienky, je strata magnetického poľa. Zemské magnetické pole je pre nás životne dôležité, pretože chráni našu atmosféru pred škodlivým slnečným vetrom. Pokiaľ by došlo k úplnému stuhnutiu tekutého vonkajšieho jadra Zeme, magnetické pole by sa oslabilo natoľko, že by atmosféra postupne unikla do vesmíru. Vedci však predpokladajú, že tento proces nenastane skôr ako za 3 až 4 miliardy rokov.
Nevyhnutný osud Zeme: Slnko ako červený obor
Z dlhodobého hľadiska však existuje jedna nevyhnutná skutočnosť – Slnko sa postupne zväčšuje. Odhaduje sa, že približne o 7,5 miliardy rokov naša hviezda dosiahne štádium červeného obra. Tento vývojový stupeň znamená, že pohltí najbližšie planéty a Zem bude spaľovať intenzívnym žiarením.
Aj keď sa tento scenár odohrá až v extrémne vzdialenej budúcnosti, podmienky na Zemi sa dramaticky zhoršia už oveľa skôr. V priebehu niekoľkých stoviek miliónov rokov sa priemerná teplota na Zemi zvýši natoľko, že dôjde k vysychaniu oceánov – vody, bez ktorej žiadny známy život nemôže prežiť.
Zem sa spomaľuje: Dlhšie dni bez výrazného vplyvu na život
Okrem teplotných zmien sa Zem postupne spomaľuje. Gravitačné pôsobenie Mesiaca spôsobuje, že dni sa predlžujú približne o dve milisekundy každých sto rokov. Hoci za 200 miliónov rokov sa môže dĺžka jedného dňa predĺžiť až o hodinu, tento jav nepredstavuje pre život bezprostrednú hrozbu.
Existuje vôbec nejaká nádej na únik?
Vízie o budúcnosti ľudstva mimo Zeme sú populárne, pričom ich výrazným predstaviteľom je napríklad Elon Musk. Najčastejšie sa diskutuje o kolonizácii Marsu, ktorý však prináša mnoho problémov, vrátane nízkeho tlaku atmosféry, extrémnych teplôt či silnej radiácie. Hľadanie obývateľných planét mimo slnečnej sústavy je ďalšou možnosťou, tá však zatiaľ zostáva skôr v rovine špekulácií a vedeckých výskumov než reálnych plánov.
Aj keď máme pred sebou ešte stovky miliónov rokov, vedci varujú, že čas Zeme sa nezadržateľne kráti. A hoci sa dnešnému človeku zdá, že Zem je večná, v skutočnosti sú jej dni spočítané. Otázka teda neznie „či“, ale „kedy“ k nevyhnutnému dôjde.
