Desiateho júna 1944 sa pokojná francúzska dedina Oradour-sur-Glane zmenila na miesto nevýslovnej tragédie. Do obce dorazila jednotka nacistickej Waffen-SS a v priebehu niekoľkých hodín premenila idylické sídlo neďaleko Limoges na hrobisko. V troskách tu zahynulo viac ako šesťsto ľudí – mužov, žien aj detí. Dodnes sa presne nevie, prečo sa práve táto dedina stala terčom brutálneho masakru.
Pokoj narušený zo sekundy na sekundu
Leto 1944 sa v Oradoure nieslo v znamení pokoja, akoby vojna bola ďaleko. Ľudia žili bežným životom, až kým dedinu neobkľúčili ozbrojené oddiely SS. Pod zámienkou kontroly dokladov zhromaždili všetkých obyvateľov na námestí. Potom prišla neľútostná chvíľa: mužov odvliekli do stodol a garáží, kde ich postrieľali a následne budovy zapálili. Ženy a deti nahnali do kostola. Dnu hodili výbušninu, po ktorej prišiel požiar, a kto sa pokúsil utiecť, bol zastrelený.
Krvavá bilancia
Obec stratila 642 obyvateľov – 190 mužov, 247 žien a 205 detí. Šancu prežiť malo len šesť ľudí, ktorí sa zázrakom dostali z dediny živí. Svedectvá týchto preživších patria medzi najdesivejšie opisy nacistickej brutality. Vojaci údajne strieľali obete najprv do nôh, aby nemohli ujsť, a potom ich upálili.
Francúzsko a spojenecké krajiny správa o tejto hrôze šokovala. Masaker ukázal, že nacisti boli schopní vymazať celú komunitu bez toho, aby dedina mala akúkoľvek väzbu na odboj.
Prečo padla voľba na Oradour?
Dodnes neexistuje jednoznačná odpoveď. Niektorí historici tvrdia, že šlo o odvetu za zajatie dôstojníka SS. Iní sa prikláňajú k názoru, že nacisti si pomýlili dedinu s Oradour-sur-Vayres, kde odboj naozaj pôsobil. Posledná z teórií hovorí o zastrašovaní obyvateľstva po spojeneckom vylodení v Normandii. Bez ohľadu na dôvod sa Oradour-sur-Glane stal symbolom slepej, nezmyselnej a nevysvetliteľnej krutosti.
Zastavený čas v ruinách
Po skončení vojny rozhodol generál Charles de Gaulle, že zničená dedina nebude obnovená. Mala zostať večným pamätníkom nacistickej brutality. Neďaleko sa postavila nová obec, no ruiny pôvodnej Oradour-sur-Glane ostali v rovnakom stave, v akom ich zanechali plamene roku 1944.
V roku 1999 tu otvorili pamätné múzeum. Návštevníci môžu vidieť predmety, ktoré prežili požiar – hodinky zastavené presne v čase smrti svojich majiteľov, okuliare roztavené obrovským žiarom či ďalšie osobné veci, pripomínajúce, že obeťami boli obyčajní ľudia s bežným životom.
Dedina duchov, ktorá mrazí aj dnes
Dnes pôsobí Oradour-sur-Glane ako mesto duchov. Ulice lemujú spálené automobily, domy bez striech a prázdne múry, ktoré rozprávajú príbeh smrti. Atmosféra je taká silná, že každý návštevník má pocit, akoby sa čas zastavil práve v okamihu masakru.
Francúzi nazývajú toto miesto „dedinou mučeníkov“. Oradour je pripomienkou, že aj v srdci Európy sa môžu odohrať tragédie, ktoré nemajú žiadne logické vysvetlenie. Je to mrazivý symbol druhej svetovej vojny a svedectvo o tom, kam až môže zájsť ľudská krutosť.
