Ešte pred pár rokmi pôsobili solárne panely na strechách domov ako takmer bezchybná voľba do budúcnosti. Vlastná výroba elektriny, nižšie účty, menšia závislosť od energetických gigantov a k tomu dobrý pocit, že človek robí niečo pre životné prostredie. Práve Švédsko bolo často uvádzané ako dôkaz, že fotovoltika môže fungovať aj v severných podmienkach s kratšími dňami a dlhými zimami.
Dnes sa však tento obraz začína meniť. Nie preto, že by solárne technológie zlyhávali alebo prestali vyrábať elektrinu, ale preto, že sa zásadne menia ekonomické a legislatívne podmienky, za ktorých sa takéto investície oplatia. Výsledkom je spomalenie trhu, nervozita medzi domácnosťami aj firmami a v niektorých prípadoch dokonca demontáž alebo odklad plánovaných inštalácií.
Od solárneho nadšenia k opatrnému vytriezveniu
Švédsky solárny trh zažil v posledných rokoch mimoriadne silné obdobie. Nové fotovoltické systémy pribúdali rýchlym tempom, ročne sa inštalovali gigawatty výkonu a panely sa stali bežnou súčasťou rodinných domov, fariem aj veľkých priemyselných objektov. Fotovoltika sa v očiach verejnosti posunula z okrajového riešenia do hlavného prúdu.
Po sérii rekordných rokov však prišiel zlom. Rast sa spomalil, tempo nových inštalácií kleslo a trh sa dostal do fázy, ktorú odborníci opisujú skôr ako ochladenie po boome než pokračovanie rozprávkového rastu. Celkový výkon síce stále rastie, no už nie takým skokovým spôsobom ako predtým.
Za týmto vývojom stojí viacero faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú – od politických rozhodnutí cez vývoj cien energií až po sprísnený prístup bánk k financovaniu.
Menej štedré dotácie: štát cúva z pôvodnej podpory
Jedným z kľúčových dôvodov zmeny nálady je úprava štátnej podpory pre solárne projekty. Švédsko dlhé roky motivovalo domácnosti a malé firmy štedrými dotáciami a daňovými úľavami, vďaka ktorým sa investícia do panelov vracala pomerne rýchlo.
Postupne však prišli zmeny, ktoré už investori pociťujú v peňaženkách:
- daňové zvýhodnenie na inštaláciu solárnych panelov sa znižuje – podpora klesá z pôvodných približne 20 % nákladov na nižšiu úroveň,
- plánuje sa ukončenie samostatnej daňovej úľavy pre tzv. mikrovýrobcov elektriny, teda domácnosti, ktoré prebytky dodávajú späť do siete.
Na prvý pohľad ide len o niekoľko percent. V praxi to však znamená výrazné predĺženie návratnosti investície. Projekty, ktoré ešte nedávno vychádzali veľmi priaznivo, dnes mnohí ľudia prepočítavajú nanovo – a nie vždy im výsledok dáva zmysel.
Štát si od týchto krokov sľubuje úsporu verejných financií a stabilnejší rozpočet. Pre bežných investorov je to však jasný signál, že pravidlá hry sa môžu meniť aj v budúcnosti.
Ekonomická realita: drahšie úvery a neisté výnosy
Situáciu komplikuje aj širšie ekonomické prostredie. Úrokové sadzby sú vyššie než v čase solárneho boomu, čo znamená drahšie úvery na financovanie fotovoltiky. Aj keď samotné panely a technológie v posledných rokoch zlacneli, konečný účet pre domácnosti nemusí byť nižší.
Ďalším faktorom sú kolísavé ceny elektriny. V čase energetickej krízy mala vlastná výroba obrovský zmysel. Dnes však ceny na burze v niektorých obdobiach klesajú veľmi nízko a občas sa dokonca dostávajú do záporných hodnôt. Predaj prebytkov do siete tak neprináša také výnosy, s akými pôvodné kalkulácie počítali.
Výsledok? Návratnosť sa predlžuje a časť investorov radšej vyčkáva, či sa situácia opäť nezmení.
Krachy firiem a narušená dôvera zákazníkov
Spomalenie trhu má tvrdé dôsledky najmä pre firmy, ktoré počas boomu rástli príliš rýchlo. Vo Švédsku sa v poslednom období objavilo viacero bankrotov a insolvencií solárnych spoločností.
To so sebou prináša nepríjemné situácie:
- niektoré domácnosti zostali s rozpracovanými alebo nedokončenými inštaláciami,
- uplatnenie záruk či servisu je problematické, ak firma prestane existovať,
- dôvera verejnosti v celé odvetvie dostáva trhliny.
Nejde však o kolaps celej solárnej energetiky. Skôr o bolestivý proces čistenia trhu, v ktorom slabšie a finančne nestabilné firmy odchádzajú a silnejší hráči prežívajú.
Dôležité je tiež povedať, že Švédi vo veľkom nedemontujú funkčné panely, ktoré už majú na strechách. Tie naďalej vyrábajú elektrinu. Problém sa týka najmä nových investícií a dôvery v budúci vývoj.
Varovanie aj pre ostatné krajiny
Švédska skúsenosť je zaujímavá aj pre nás. Aj u nás je fotovoltika populárna a mnohé domácnosti ju vnímajú ako bezpečnú a rozumnú investíciu. Príklad zo severu však ukazuje, že:
- dotácie nie sú istota a môžu sa meniť rýchlejšie, než ľudia očakávajú,
- výber spoľahlivej firmy je rovnako dôležitý ako samotná technológia,
- po období rýchleho rastu často prichádza fáza spomalenia a „upratovania“,
- ekonomika projektu závisí od vývoja cien elektriny, ktorý sa môže otočiť.
Nie koniec solárnej energie, ale koniec ilúzií
Z aktuálneho vývoja nevyplýva, že by solárna energetika stratila zmysel. Naopak, v prechode k čistejším zdrojom bude zohrávať dôležitú úlohu aj naďalej. Švédsko však ukazuje, že zelené riešenia potrebujú triezvy pohľad a realistické očakávania.
Rozumná investícia do solárnych panelov dnes stojí na dôkladných výpočtoch, sledovaní legislatívy, kvalitnom dodávateľovi a ochote počítať aj s menej priaznivým scenárom. Solárne panely nie sú zázračná skratka – sú nástroj, ktorý funguje najlepšie vtedy, keď je použitý s rozvahou.
