Kým deti vo Švédsku alebo na Islande majú na prestávke na tanieri fermentovaného sleďa a v Japonsku či Kórei si pochutnávajú na sušených kalamároch, v československých a neskôr českých školách bola dlhé desaťročia symbolom desiaty skôr jednoduchá krajcová chlebová klasika. Školské prestávky sa však menili spolu s dobou, a tak aj obsah krabičiek (či kedysi obyčajných vrecúšok) odzrkadľuje spoločenské trendy, vzťah rodičov k zdraviu a stále väčšiu dávku kreativity.
Napriek všetkým zmenám existujú stálice, ktoré si pamätajú celé generácie. Maslo, šunka, banán alebo krabičkové mlieko sprevádzajú žiakov na cestách od lavíc sedemdesiatych rokov až po dnešok. Poďme sa pozrieť, ako sa desiaty menili – a čo by podľa odborníkov nemalo v zdravej desiate nikdy chýbať.
70. a 80. roky: desiata v papierovom obrúsku a bublanina od babičky
V ére socializmu sa často desiaty pripravovali priamo v školskej kuchyni. Deti si ich preberali počas prestávky – a zvyčajne išlo o jednoduché jedlá „čo dom dal“. Najtypickejší bol krajíc chleba preložený ďalším krajcom, zabalený v papierovom obrúsku. Medzi nimi paštéta, lacná saláma, prípadne marmeláda ako sladšia alternatíva.
Častým bonusom bolo jablko zo záhrady a veľkou výhrou kúsok domácej bublaniny od babičky – tá mala na neoficiálnej „školskej burze“ medzi deťmi vysokú cenu. Úplnou špičkou bol v tom čase legendárny keksík Tatranka.
Do rúk sa žiakom dostávalo aj mlieko – niekedy z veľkých kovových kanví, inokedy v typických plastových sáčkoch, ktoré pri neopatrnom prenášaní končili malou katastrofou. Fungoval totiž štátny „mliečny program“, ktorého cieľom bolo podporiť zdravú výživu detí a zároveň zvýšiť spotrebu mliečnych výrobkov v Československu.
Nechýbali ani domáce pomazánky s chlebom – cesnaková, škvarková, drožďová či sardinková. Pre deti príjemné spestrenie, no vôňa v uzavretej triede bola, povedzme, nezabudnuteľná. A keďže sa v prvej polovici osemdesiatych rokov rozmohlo tzv. „korzovanie“, desiata sa často jedla priamo na chodbe počas nekonečných koliečok pod dozorom znudenej učiteľky.
90. roky: značky, sladkosti a desiata ako status
Po roku 1989 sa do škôl dostávali západné produkty a s nimi aj úplne nové desiatové hity. Detské aktovky začali plniť čokoládové tyčinky, farebné cukríky či pitíčka v pestrofarebných obaloch. Čím viac anglických nápisov na obale, tým väčšia šanca byť „in“. Desiata prestala byť len o jedle – stala sa symbolom prestíže.
Bežný rožok nahradili viac zrnné bagety s taveným syrom, pribúdali ochutené jogurty a balené syrové tyčinky. Hitom boli aj okrúhle mini syry s reklamným sloganom, ktorý poznal každý.
Spomienky detí deväťdesiatych rokov majú spoločného menovateľa – najväčším kráľom triedy bol ten, kto od rodičov dostal drobné a v bufete si kúpil chipsy, krekry, colu alebo sladké tyčinky. To, čo vtedy pôsobilo ako výhra, dnes mnohí rodičia vidia skôr ako stratenú príležitosť pre zdravšie stravovanie.
2000 – 2010: nástup krabičiek a druhá „mliečna éra“
Na prelome tisícročí začali miznúť igelitové vrecúška a nastúpili praktické desiatové boxy s obľúbenými postavičkami z rozprávok. Obsah bol často zdravší než kedykoľvek predtým – nakrájané rajčiny, uhorky, jablkové mesiačiky, mrkva, čučoriedky, orechy a k tomu sladký alebo slaný croissant či domáci závin.
Koncom tohto obdobia sa rozbehol aj oficiálny program Mlieko do škôl, takže okrem krabičky s ovocím a pečivom nechýbalo ani mlieko – klasické, kakaové alebo vanilkové. Krabičkové mlieká sa tak opäť stali pevnou súčasťou detských tašiek.
2015 – súčasnosť: keď rozhoduje aj estetika
Zdravý trend pokračuje, no pridáva sa nový rozmer – vzhľad. Pod vplyvom sociálnych sietí sa rodičia snažia, aby bola desiata nielen chutná a zdravá, ale aj fotogenická. Do boxov tak pribúdajú veselými tváričkami ozdobené vajíčka, melónové srdiečka na špajdli či dokonale naaranžované wrapy.
Dnešní rodičia však musia riešiť aj nové výzvy – potravinové alergie a intolerancie, ktoré má podľa prieskumov každé desiate dieťa. Aj preto sa viac dbá na kvalitu surovín, pôvod potravín a pestrosť stravy.
Ako má vyzerať ideálna desiata?
Nutričná špecialistka odporúča ako základ celozrnný chlieb, kvalitnú šunku s vysokým podielom mäsa, trochu avokádovej nátierky, čerstvú zeleninu (rajčinu, papriku či listový šalát) a k tomu ovocie – napríklad jablko. Takáto kombinácia zabezpečí deťom energiu, vitamíny aj vlákninu.
Ďalšia odborníčka pripomína, že desiata je pre deti nevyhnutná. „Aj keď sa dnes propaguje trend jesť len dvakrát či trikrát denne, pre detský organizmus to neplatí. Menší žalúdok nedokáže naraz prijať všetky potrebné živiny, preto by deti mali jesť častejšie a dopriať si aj desiatu, najmä dopoludnia,“ vysvetľuje.
Dobrá správa: deti sa učia desiatovať
Výskumy ukazujú, že počet detí, ktoré si nosia desiatu z domu, stúpa. Kým v roku 2023 to bolo približne 68 %, o dva roky neskôr už takmer 80 %. Len malé percento si kupuje desiatu priamo v obchode. Pre rodičov je dnes navyše jednoduchšie nájsť inšpiráciu – internet ponúka tisíce receptov, ktoré sú nielen chutné, ale aj vizuálne atraktívne.
A tak kým naše babičky riešili desiatu jednoduchým krajcom chleba s maslom, dnešní rodičia môžu vďaka dostupnosti surovín a kreatívnym nápadom pripraviť deťom niečo, čo ich poteší aj zasýti.
