Rakovina je jednou z najčastejších príčin úmrtí na svete a vedci neustále hľadajú nové cesty, ako ju účinne zastaviť. Popri klasických prístupoch – chirurgii, ožarovaní či moderných liekoch – sa pozornosť upriamuje aj na niečo, čo by na prvý pohľad málokto čakal: jedovaté látky zo živočíchov.
Ich využitie v medicíne nie je úplne nové. Už v staroveku sa rôzne jedy skúšali ako súčasť liečebných postupov. Dnes sa však výskum posunul na úplne inú úroveň. V laboratóriách sa skúma, ako presne môžu toxíny pôsobiť na rakovinové bunky a či by sa z nich raz mohli stať liečivá.
Prečo jedy?
Jedy v prírode vznikli na rýchly a presný zásah – paralyzujú alebo ničia bunky protivníka. Práve táto schopnosť selektívne cieliť sa zdá byť pre vedcov kľúčová. Problémom však ostáva, že jed je vo svojej prírodnej forme často príliš silný a nebezpečný aj pre zdravé bunky. Preto sa hľadajú spôsoby, ako jeho účinné zložky izolovať a bezpečne dopraviť priamo k nádoru.
Včelí jed a melittin
Jed včiel obsahuje látku melittin, ktorá dokáže poškodzovať membrány rakovinových buniek a vyvolávať tzv. apoptózu – programovanú bunkovú smrť. Okrem toho podporuje aj imunitnú odpoveď organizmu.
Štúdia publikovaná v roku 2020 v časopise NPJ Precision Oncology preukázala, že melittin účinne pôsobí na bunky triple-negatívneho a HER2+ karcinómu prsníka, teda na veľmi ťažko liečiteľné nádory. Zatiaľ však ide o experimenty v laboratóriu – vedci stále riešia, ako melittin dopraviť bezpečne iba do nádoru a nepoškodiť zdravé tkanivá.
Hadí peptid contortrostatin
Zo zmesi bielkovín v hadej jedovej žľaze bol izolovaný peptid contortrostatin, ktorý pochádza z vretenice druhu Agkistrodon contortrix (v angličtine známy ako copperhead).
Výskumy publikované v roku 2000 ukázali, že contortrostatin dokáže blokovať šírenie buniek rakoviny prsníka. V pokusoch na zvieratách spomalil rast primárnych nádorov a znížil riziko metastáz v pľúcach. Do praxe však zatiaľ tento objav prenesený nebol – ostáva v štádiu predklinického výskumu.
Jed brazílskej osy Polybia paulista
Neveľká osa z Brazílie má vo svojom jede peptid MP1, ktorý cieli špeciálne na rakovinové bunky. Tie majú na povrchu inak usporiadané lipidy než zdravé bunky – a práve túto „odlišnosť“ MP1 využíva.
Podľa štúdie z roku 2015 publikovanej v Biophysical Journal MP1 narúša membrány nádorových buniek, ktoré sa následne rozpadnú. Zdravé tkanivo zostáva nepoškodené. Zatiaľ však ide iba o laboratórne experimenty, ktoré ukazujú potenciál do budúcnosti.
Pavúčí peptid gomesin
Tarantula Acanthoscurria gomesiana produkuje peptid nazývaný gomesin. Výskum publikovaný v roku 2018 v Scientific Reports ukázal, že gomesin dokáže brzdiť rast melanómu tým, že ovplyvňuje signálne procesy zodpovedné za bunkový rast a smrť.
Ďalšie práce z toho istého roku potvrdili, že gomesin dokáže ničiť aj nádorové bunky postihujúce tasmánskych diablov – ohrozený živočíšny druh. Aj tu však ide len o predklinické výsledky.
Škorpióní jed a chlorotoxín
Škorpión Leiurus quinquestriatus, často prezývaný smrtonoš, produkuje jed obsahujúci látku chlorotoxín. Tá sa vie špecificky naviazať na bunky nádorov mozgu, čo z neho robí jeden z najsľubnejších kandidátov.
Prvá významná štúdia z roku 2003 ukázala, že chlorotoxín bráni invázii gliomových buniek. V roku 2006 už prebehli aj prvé klinické skúšky, kde sa pacientom s rekurentnými gliomami podával chlorotoxín označený rádiojódom. Výsledky naznačili bezpečnosť a možný prínos, no išlo o malý počet pacientov. V súčasnosti sa skúma jeho využitie aj v modernej bunkovej terapii typu CAR-T.
Kde sme dnes?
Aj keď sa môže zdať, že príroda už drží v rukách zázračný liek proti rakovine, pravda je striedmejšia. Žiadna z uvedených látok zatiaľ nie je schváleným liekom. Väčšina výsledkov pochádza z laboratórnych experimentov alebo zo zvieracích modelov. Len chlorotoxín sa dostal do skorých klinických testov u ľudí.
To však neuberá na význame týchto objavov. Ukazujú, že príroda je bohatým zdrojom molekúl, ktoré sa môžu stať základom pre nové lieky. Cesta od prvej štúdie až k bezpečnému lieku je dlhá a často trvá desaťročia, no výskum jedov otvára úplne nové možnosti v boji proti onkologickým chorobám.
Záver: Jedy zo živočíchov dnes rakovinu neliečia, ale obsahujú látky s obrovským potenciálom. Ak sa podarí nájsť spôsob, ako ich bezpečne a cielene použiť, môžu sa v budúcnosti stať súčasťou modernej onkológie.
