Leto, slnko, tyrkysové more – to všetko láka tisíce turistov každý rok do Grécka. No tento raj môže niekedy pripraviť aj nepríjemné prekvapenia. V posledných rokoch sa totiž vo vodách Egejského, Jónskeho aj Stredozemného mora čoraz viac vyskytujú medúzy, ktoré dokážu dovolenkový oddych zmeniť na bolestivú skúsenosť.
Nenápadné nebezpečenstvo, ktoré na prvý pohľad prehliadnete
Mnohí ľudia si medúzy spájajú s návštevou akvárií alebo fascinujúcimi dokumentmi na National Geographic. Lenže realita na dovolenkách býva odlišná. Stačí jeden krátky kontakt s týmto nenápadným a na pohľad pôvabným tvorom, aby ste si odniesli nepríjemnú spomienku v podobe pálenia, vyrážky alebo dokonca bolestivých pľuzgierov.
V priebehu posledných rokov sa stretáva s medúzami stále viac turistov, pričom najviac problémov spôsobuje jeden konkrétny druh – Pelagia noctiluca, ľudovo nazývaná „fialová medúza“.
Ako vlastne vyzerá Pelagia noctiluca?
Ak ste zvedaví, ako táto krásna, ale nebezpečná medúza vyzerá, pozrite si krátke video na YouTube, ktoré názorne zachytáva jej jedinečný vzhľad a pohyb pod hladinou mora. Na videu je jasne vidieť typickú fialovo-priehľadnú farbu jej tela a dlhé, vláčne chapadlá, ktoré sa elegantne vlnia vo vode – tie isté chapadlá, ktoré dokážu turistom poriadne znepríjemniť deň.
Video si môžete pozrieť priamo tu:
YouTube video kanála ReLiSub
Pelagia noctiluca: krásna a bolestivá zároveň
Táto medúza zaujme už na prvý pohľad svojou nezvyčajnou krásou. Jej priesvitné telo pripomína jemný lampión, v ktorom sa odrážajú slnečné lúče. Pod nádherným vzhľadom však ukrýva výrazne nebezpečné chápadlá s drobnými pálivými bunkami. Stačí krátky kontakt a na koži sa objavia bolestivé a niekoľko dní pretrvávajúce podráždenia, svrbiace vyrážky alebo pľuzgiere. U citlivejších osôb dokonca hrozí aj alergická reakcia.
Prečo je medúz v Grécku čoraz viac?
Dôvodov, prečo populácia medúz v Stredozemnom mori, a najmä v gréckych pobrežných oblastiach prudko rastie, je niekoľko. Za hlavnú príčinu sa označuje predovšetkým zmena klímy a s tým spojené otepľovanie morskej vody. Teplejšie more totiž vytvára ideálne podmienky pre rozmnožovanie týchto tvorov.
Významnú úlohu zohráva aj zvýšené znečistenie, ktoré podporuje rast planktónu – hlavnej potravy medúz. Svoju rolu zohráva aj úbytok ich prirodzených predátorov, ktorými sú morské korytnačky, tuniaky alebo určité druhy rýb. Zmeny morských prúdov potom prispievajú k tomu, že sú medúzy častejšie priplavené až na brehy obľúbených pláží.
Zvláštne stretnutie českého turistu v Nafpliu
Jednou z posledných obetí medúzy bol český turista, ktorý dovolenkoval pri obľúbenom mestečku Nafplio na Peloponéze. Muž si chcel v horúcom dni len krátko zaplávať, no po pár minútach cítil ostré bodnutie na nohe. „Najprv som si myslel, že ma poštípal nejaký hmyz,“ opísal situáciu turista.
Po vyjdení z vody si všimol niečo zvláštne – na mieste bodnutia sa objavil malý, žltkastý vačok s pruhovaným vzorom. Keďže mu nebolo jasné, o čo ide, zverejnil svoju skúsenosť online a požiadal o radu.
Ľudia diskutovali, či ide o larvu medúzy, fragment chápadla alebo niečo iné. Jeden z používateľov na základe opisu rýchlo identifikoval vinníka – bola to práve Pelagia noctiluca, známa výraznými farebnými chápadlami zakončenými drobnými pálivými vačkami.
Turista postihnuté miesto okamžite opláchol slanou morskou vodou a použil aj fenistilový gél. Hoci sa na koži objavila mierna vyrážka a miesto ešte niekoľko dní bolelo, vďaka rýchlej reakcii nedošlo k žiadnym vážnejším následkom, len k lokálnemu podráždeniu.
Najčastejšie mýty o medúzach: čo určite nerobiť?
Okolo medúz koluje množstvo nepravdivých informácií. Často sú vnímané ako agresívne morské príšerky, ktoré človeka cielene napádajú. Pravda je ale úplne inde. Medúzy totiž nemajú mozog, oči ani vedomie – popálenie je výhradne obrannou reakciou ich pálivých buniek pri kontakte s cudzím objektom.
Ďalším mýtom je rada, že na miesto popálenia treba vyliať ocot alebo moč. Tento postup je vo väčšine prípadov vyslovene nevhodný a situáciu ešte zhoršuje, pretože kyslé prostredie aktivuje ďalšie pálivé bunky. Ocot síce pomáha pri určitých druhoch, napríklad austrálskej medúze, no pri stredomorských druhoch – ako je Pelagia noctiluca – treba zvoliť opačný postup. Najlepšie je použiť zásaditý roztok zo sódy bikarbóny alebo postihnuté miesto dôkladne opláchnuť morskou vodou.
Užitočné, aj keď obávané tvory
Hoci sa môže zdať, že medúzy nemajú v moriach prakticky žiadnu užitočnú funkciu, opak je pravdou. Sú nepostrádateľnou súčasťou morského ekosystému, slúžia ako potrava pre mnohé morské druhy živočíchov, napríklad morské korytnačky, ryby a niektoré vtáky. Ich telá po odumretí navyše vracajú do mora dôležité živiny.
Medúzy majú navyše mimoriadne sofistikovaný systém receptorov, ktorý im umožňuje vnímať zmeny svetla, prúdenie vody a dokonale sa orientovať v prostredí. Dokázali prežiť viac ako 500 miliónov rokov – sú teda staršie ako dinosaury a svoje miesto si v prírode rozhodne zaslúžia.
Ak si teda plánujete dovolenku pri mori, buďte obozretní. Stretnutie s medúzou je síce nepríjemné, ale vďaka informovanosti a správnej reakcii sa dá nepríjemnostiam ľahko predísť.
