Ak máte pocit, že sa aj po dostatočne dlhom spánku budíte bez energie, nemusí to hneď znamenať problémy s matracom alebo vysokou mierou stresu. Jedným z faktorov, ktorý má preukázateľný vplyv na to, ako sa človek cíti po prebudení, je kvalita vzduchu v miestnosti, najmä množstvo oxidu uhličitého (CO₂) a vlhkosť.
Ako vzduch v spálni ovplyvňuje spánok?
Počas spánku zostávajú okná a dvere často zatvorené, takže sa vzduch prirodzene nevymieňa. Každý človek dýchaním:
- spotrebúva kyslík
- vydychuje oxid uhličitý
- uvoľňuje do vzduchu vlhkosť
Ak sa vzduch v miestnosti neobmieňa, koncentrácia CO₂ postupne stúpa. Bežné štúdie ukazujú, že v malej nevetranej spálni sa môže koncentrácia CO₂ počas noci dostať nad 1500 ppm, pričom pri väčšom počte ľudí môže byť ešte vyššia.
Hodnoty nad 1000 ppm sa označujú ako zhoršená kvalita vzduchu. Pri dlhodobom pobyte v takom prostredí môžu niektorí ľudia ráno pociťovať:
- únavu
- pocit ťažkej hlavy
- horšiu koncentráciu
- miernu bolesť hlavy
Tieto príznaky však nie sú špecifické a môžu mať aj iné príčiny – kvalita vzduchu je len jedným z možných faktorov.
Väčší problém pri spánku vo dvojici
Ak v spálni spia dvaja dospelí, množstvo vyprodukovaného CO₂ aj vlhkosti sa prirodzene zdvojnásobí. To znamená, že vzduch sa znehodnotí rýchlejšie, a preto je ranné vetranie v takýchto miestnostiach ešte dôležitejšie.
Je otvorené okno počas noci najlepším riešením?
Spať s otvoreným oknom môže kvalitu vzduchu zlepšiť, no nie každému to vyhovuje. Narušiť spánok môžu:
- hluk zvonka
- nízke teploty
- alergény (napríklad peľ)
- prievan
Okrem toho sa v chladnom prostredí zvyšuje energetická potreba tela na udržanie teploty, čo nie každému prospieva.
Najefektívnejší spôsob vetrania
Výskumy ukazujú, že najlepšie funguje krátke intenzívne vetranie. Ráno po prebudení stačí:
- otvoriť okno dokorán na 4–6 minút
- ak je to možné, vytvoriť prievan (otvoriť dve protiľahlé okná)
Takáto krátka výmena vzduchu rýchlo zníži koncentráciu CO₂ aj vlhkosť, pričom steny a nábytok nestihnú výrazne vychladnúť.
Prečo je mikroventilácia málo účinná
Pootvorené okno (mikroventilácia) síce umožňuje pomalú výmenu vzduchu, ale v zime spôsobuje rýchle chladnutie okien a stien. Chladné povrchy podporujú kondenzáciu vlhkosti, čo môže prispieť k:
- roseným oknám
- vlhnutiu stien
- vzniku plesní
Zároveň to zvyšuje tepelné straty.
Kedy vetrať, aby to malo najväčší efekt
Najlepší postup je vetrať hneď po prebudení, ešte predtým, než človek v kúpeľni vytvorí ďalšiu vlhkosť sprchovaním.
Počas dňa sa odporúča vetrať 2–3-krát, ideálne na 5–10 minút s úplne otvoreným oknom.
Ďalšie zvyky, ktoré pomáhajú udržiavať zdravú mikroklímu v byte:
- udržiavať vlhkosť v rozmedzí 40–50 %
- používať odsávanie pár v kuchyni a kúpeľni
- nesušiť prádlo v interiéri
- neumiestňovať masívny nábytok tesne k stenám
- pri vetraní vypnúť kúrenie
Môže lepší vzduch obmedziť chrápanie?
Suchý alebo veľmi vydýchaný vzduch môže dráždiť nosovú sliznicu a u niektorých ľudí zhoršiť dýchanie počas spánku. Naopak, čerstvý a primerane vlhký vzduch môže tento problém zmierniť, hoci to nie je riešenie pre všetky prípady chrápania.
Čo môžete očakávať od lepšieho vetrania
Zlepšenie kvality vzduchu v spálni môže viesť k:
- pocitu sviežosti po prebudení
- lepšej koncentrácii počas dňa
- menšiemu roseniu okien
- nižšiemu riziku vzniku plesní
Výsledky sa môžu líšiť od človeka k človeku, no rozdiel často pocítite už po niekoľkých dňoch pravidelného intenzívneho vetrania.
