Keď si predstavíte začiatok mája pri Baltskom mori, pravdepodobne vám napadnú skôr chladné rána, ostrý vietor a dážď, ktorý odrádza od výletov k vode. Tento rok však na pobreží Baltu nastala nezvyčajná situácia – napriek nepriaznivému počasiu pláže zaplavili ľudia. Dôvodom bol poklad, ktorý sa objavil na pobreží Visly vo forme vzácneho jantáru.
Kým väčšina ľudí v nepriaznivom počasí radšej ostáva doma pod dekou, stovky nadšencov vyrazili do dažďa, vetra a chladných vĺn s cieľom uloviť tento prírodný skvost. Silné vetry, ktoré sú inokedy nepríjemnosťou, sa tentoraz ukázali byť vítaným spojencom – práve ony totiž zdvihli jantár zo sedimentov na dne mora a doniesli ho až na pobrežie.
YouTube video o zbere jantáru na pobreží Baltského mora
Čo je vlastne jantár a prečo je vzácny?
Hoci jantár pôsobí na prvý pohľad ako obyčajný kameň, v skutočnosti ide o skamenenú živicu prehistorických stromov. Baltský jantár pochádza väčšinou z obdobia eocénu, čo znamená, že má približne 44 až 54 miliónov rokov. Je to akási „fosílna živica“ ihličnatých stromov, ktoré kedysi pokrývali oblasť dnešného Baltického mora.
Jednou zo zaujímavostí tohto jantáru je obsah rôznych organických zvyškov. Často v sebe ukrýva zakonzervované telá hmyzu a rastlinné časti, ktoré sú dokonale zachované. Tieto kúsky predstavujú pre paleontológov jedinečnú možnosť nahliadnuť mikroskopicky do dávnej histórie.
Po chemickej stránke je jantár tvorený prevažne terpenoidmi a rôznymi kyselinami, pričom najznámejšou je kyselina jantárová. Tá sa dnes používa aj v kozmetike či farmaceutickom priemysle. Farebne je veľmi rôznorodý – od tradične medovej až po netradičnú modrú, zelenú, čiernu či mliečne bielu. Práve modrý či zelený jantár patrí medzi najcennejšie. Na dotyk je príjemne hrejivý, čo ho výrazne odlišuje od bežných minerálov.
Ako a kedy jantár hľadať?
Jantár nie je možné nájsť hocikedy a hocikde. Najlepšie podmienky vznikajú po intenzívnych búrkach prichádzajúcich z južného alebo juhozápadného smeru. Takéto búrky rozvíria usadeniny na dne mora a jantár potom morské prúdy vyplavia na breh, kde sa zvyčajne zachytí v naplaveninách – medzi chaluhami, konármi či kusmi dreva. Skúsení zberatelia dobre vedia, že práve takéto hromady naplaveného materiálu sú znamením možného nálezu.
Najlepší čas na pátranie po jantári je skoro ráno alebo podvečer, keď pláže nie sú preplnené a nálezy zatiaľ nikto nestihol pozbierať. Zaujímavou pomôckou je UV lampa, pod ktorou pravý jantár nádherne fluoreskuje a v tme doslova žiari.
Čo sa týka ročných období, najväčšia pravdepodobnosť úspechu je práve počas jesene, zimy alebo skorej jari – obdobia, kedy sú búrky najčastejšie.
Medzi najlepšie lokality patria Viselská kosa a pobrežné obce ako Mikoszewo, Junoszyno alebo dedina Jantar, kde sa každoročne organizujú aj majstrovstvá sveta v jeho zbieraní. Mesto Gdansk je dokonca známe ako „hlavné mesto jantáru“ a môžete tam navštíviť múzeum venované výlučne tejto vzácnej živici.
Jantár v kultúrnej histórii Európy a sveta
Tento drahý minerál však nie je len prírodnou kuriozitou či pekným suvenírom. Má hlbokú historickú hodnotu, ktorá siaha až do staroveku. Už paleolitickí ľudia poznali a cenili si jeho krásu a výnimočnosť. V antických dobách bol často spájaný s rôznymi božstvami a v stredovekej Európe sa z neho stala veľmi vyhľadávaná obchodná komodita.
Slávna Jantárová cesta prepájala severnú Európu so Stredomorím a okrem cenného jantáru pomáhala šíriť aj kultúrne vplyvy, vedomosti či technológie. Jantár bol významným amuletom nielen pre Slovanov a Vikingov, ale aj v antickom Ríme. Dodnes má svoje miesto aj v alternatívnej medicíne – používa sa napríklad pri relaxácii, bolestiach hlavy alebo ako ukľudňujúci prostriedok.
Jedným z najslávnejších diel vyrobených z jantáru bola legendárna Jantárová komnata, vytvorená v 18. storočí. Zmizla za záhadných okolností počas druhej svetovej vojny a jej osud ostáva dodnes nerozlúštenou záhadou.
Riziká a varovania pri zbere jantáru
Hoci je zbieranie jantáru fascinujúce, treba mať na pamäti aj určité nebezpečenstvá. Niekedy sa medzi skutočným jantárom objaví biely fosfor, ktorý vyzerá podobne, no je extrémne nebezpečný – po vysušení sa ľahko vznieti. Základným pravidlom preto je, že ak si nie ste istí, čo ste našli, radšej nález odložte nabok a v žiadnom prípade si ho nedávajte do vrecka.
Pravosť jantáru možno jednoducho overiť niekoľkými trikmi – napríklad UV lampou, testom plávania vo veľmi slanej vode alebo trením, po ktorom pravý jantár vonia ako živica a je na dotyk príjemne teplý.
Ak teda niekedy zamierite na pobrežie Baltického mora, nenechajte sa odradiť dažďom ani vetrom. Práve nepriaznivé počasie môže byť vaším najlepším spojencom pri objavení milióny rokov starého pokladu. A okrem dobrých topánok či baterky si určite pribaľte aj dávku trpezlivosti – tá sa totiž pri hľadaní jantáru vždy zíde.
