V srdci peruánskych Ánd, krajine plnej záhad a zabudnutých civilizácií, sa archeológom podarilo uskutočniť úchvatný objav. V údolí Supe Valley, ktoré leží neďaleko legendárneho starobylého mesta Caral, boli odkryté pozostatky zabudnutej mestskej aglomerácie, ktorej pôvod sa datuje až 3 500 rokov do minulosti.
Novoobjavené sídlisko dostalo názov Peñico, pričom archeológovia v ňom odkryli nielen monumentálne stavby, ale aj jasné dôkazy o rozvinutom obchode, kultúre a bohatom duchovnom živote jeho dávnych obyvateľov. Objav je natoľko významný, že vedci ho prirovnávajú k slávnym egyptským pyramídam či mezopotámskym chrámom, ktoré kedysi patrili medzi vrcholné diela starovekej architektúry.
Tajomstvo skryté tisícročia pod vrstvou prachu
Tímu vedcov na čele s uznávanou archeologičkou trvalo viac ako osem rokov, kým v tejto izolovanej oblasti na severe Peru odhalili prvé zreteľné stopy dávneho mesta. Po rokoch náročného a precízneho odkrývania, keď museli odstrániť hrubé vrstvy zeminy a hustého porastu, sa im konečne podarilo identifikovať zvyšky kamenných stavieb. Následné rádiokarbónové datovanie potvrdilo ich vznik medzi rokmi 1800 až 1500 pred naším letopočtom.
„Táto nová mestská lokalita vznikla v súlade s kultúrnymi vzormi civilizácie Caral. Ležala na mimoriadne strategickom mieste, vďaka čomu sa stala významnou križovatkou medzi pobrežnými oblasťami a vysokohorskými regiónmi Ánd. To umožňovalo intenzívnu obchodnú výmenu a šírenie myšlienok naprieč regiónmi,“ zdôraznila.
Peñico: pulzujúce centrum obchodu a architektúry
Samotné mesto Peñico sa nachádza približne 200 kilometrov severne od peruánskeho hlavného mesta Lima, v provincii Huaura, v nadmorskej výške okolo 600 metrov. Archeológovia už doposiaľ odkryli najmenej 18 stavieb, medzi ktorými nechýbajú impozantné chrámy, rozsiahle obytné komplexy či veľkolepé centrálne námestie kruhového tvaru, ktoré je typickým symbolom civilizácie Caral – najstaršej známej civilizácie Ameriky.
V ruinách mesta Peñico sa podarilo nájsť aj keramické sošky zobrazujúce ľudí a rôzne zvieratá, pôsobivé náhrdelníky z mušlí a farebných korálikov, ako aj vzácne lastúrové trúbky známe ako „pututu“. Tieto predmety dokazujú, že miestni obyvatelia boli majstrami remesiel a že aktívne využívali hudbu a rituály vo svojom každodennom aj duchovnom živote.
Monumentálna pyramída, ktorá predbehla svoju dobu
Jedným z najpôsobivejších nálezov bola mohutná pyramída v lokalite Chupacigarro, vzdialenej len kilometer od známejšieho Caralu. Stavba označená archeológmi ako „Sektor F“ bola dlhé stáročia ukrytá pod hustým porastom stromov a kríkov. Jej odhalenie si vyžiadalo mimoriadne veľké úsilie: vedci museli najskôr vyčistiť oblasť od vegetácie a odstrániť obrovské množstvo zeminy.
Po odhalení sa ukázalo, že pyramída pozostáva z troch veľkých stupňovitých plošín a bola lemovaná masívnymi kamennými monolitmi, nazývanými „huancas“. Zvlášť pôsobivé je centrálné schodisko, ktoré smeruje priamo na vrchol stavby.
„Objav tejto monumentálnej pyramídy je pre nás kľúčový, pretože nám umožňuje lepšie pochopiť urbanizmus a mimoriadne rozvinutú architektonickú úroveň kultúry Caral. Veríme, že ďalšie skúmanie odhalí, či išlo o významné náboženské centrum, miesto pre rituály alebo snáď sídlo vtedajšej spoločenskej elity,“ vysvetľuje nadšená doktorka.
Obrovská kamenná hlava ako najväčšia záhada objavu
Archeológovia ostali prekvapení aj ďalším nečakaným objavom: obrovským geoglyfom v tvare ľudskej hlavy. Tento obrazec, ktorý bol vyskladaný z tisícov menších kameňov, dosahuje impozantné rozmery – viac ako 60 metrov – a dá sa jasne pozorovať len z určitých uhlov. Podľa odborníkov mohlo ísť o symbol s ceremoniálnym či dokonca astronomickým významom, ktorý by nám mohol priblížiť duchovný svet dávnych obyvateľov Peru.
Záhadný zánik najstaršej civilizácie Ameriky
Civilizácia Caral, ktorá prekvitala v údolí rieky Supe medzi rokmi 3000 a 1800 pred naším letopočtom, patrí medzi najstaršie mestské civilizácie Ameriky vôbec. Bola známa nielen svojou pokročilou architektúrou, ale aj výborne organizovaným poľnohospodárstvom a obchodnými vzťahmi, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj neskorších andských kultúr. Objavy miest ako Peñico či Chupacigarro naznačujú, že po úpadku Caralu pokračovali miestni obyvatelia v nadväzovaní na tradície svojich predkov. Postupne však aj oni zmizli, pričom presné príčiny tohto zániku zostávajú dodnes neobjasnenou záhadou.
Tento nový objav však archeológom otvára fascinujúcu príležitosť hlbšie preniknúť do života dávnych civilizácií a možno jedného dňa odhaliť skutočné tajomstvo ich zániku
