Kapusta je jednou z tých zelenín, ktoré sa u nás tešia veľkej popularite. Nájdeme ju v takmer každej kuchyni – od kapustnice na štedrovečernom stole až po sviežu kapustovú polievku či tradičný segedínsky guláš. Aj keď by sa mohlo zdať, že jej pestovanie je úplne jednoduché a zvládnuteľné bez väčšej starostlivosti, v skutočnosti je kapusta často lákadlom pre škodce a plesne. To vedie mnohých pestovateľov k používaniu rôznych chemických postrekov, ktoré dokážu predĺžiť trvanlivosť a uchrániť zeleninu pred znehodnotením, ale na druhej strane môžu zanechať neželané pozostatky chémie na listoch či dokonca vo vnútri hlávky. Ako teda postupovať, aby ste si vždy odnášali z obchodu alebo trhu naozaj zdravú, chutnú a „čistú“ kapustu? Nasledujúci prehľad obsahuje praktické rady, vďaka ktorým dokážete lepšie posúdiť kvalitu kapusty a minimalizovať príjem chemických látok.
1. Dbajte na pôvod a sezónu
Lokálny pôvod, menší počet postrekov
Prvým krokom pri kúpe kapusty (ale aj iného druhu zeleniny) by malo byť zistenie, kde a ako bola vypestovaná. Rozdielne krajiny či regióny majú rôzne predpisy o používaní pesticídov a fungicídov. Ak máte možnosť, dajte prednosť malým lokálnym farmárom alebo overeným pestovateľom s dobrou povesťou, ktorí uvádzajú, že používajú iba minimum chémie alebo pestujú v ekologickom režime (bio).
Prečo je to dôležité? Menší producenti často vkladajú do pestovania viac ručnej práce a zameriavajú sa na udržateľnejšie postupy. To znamená, že kapusta z takýchto zdrojov môže byť menej zaťažená postrekmi a inými chemickými zásahmi.
Sezónnosť – prirodzene lacnejšia, chutnejšia a zdravšia
Kapusta je v rôznych odrodách dostupná prakticky po celý rok, no jej kvalita býva najlepšia počas vrcholiacich sezón. Vtedy je kapusta chutnejšia, šťavnatejšia a spravidla aj výrazne lacnejšia. Takisto je pravdepodobnejšie, že sa pestovala v lepších prírodných podmienkach a v skladoch nestrávila nadmerne dlhý čas. Dlhodobé skladovanie sa totiž často nezaobíde bez prídavných chemických látok, ktoré majú za úlohu chrániť hlávky pred hnilobou a plesňami.
2. V obchode si kapustu dôkladne prezrite
Vizuálna kontrola
Pri regáli s kapustou si vždy nájdite chvíľu na podrobnejšiu prehliadku. Zdravá kapusta by nemala mať žiadne výrazné škvrny, poškodenia ani fľaky, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť plesní alebo začínajúcej hniloby. Listy by mali byť pevné, pružné a nemali by byť na dotyk zoschnuté.
Ak si všimnete tenké čierne bodky, silné žlté fľaky alebo iné netypické zafarbenie, môže ísť o prejav nežiaducich procesov, vrátane možného nadmerného chemického ošetrenia alebo nevhodných skladovacích podmienok.
Hmotnosť a vôňa ako ukazovateľ čerstvosti
Zoberte si hlávku do ruky – mala by byť ťažšia, než by ste očakávali podľa jej veľkosti. Vyššia hmotnosť značí dostatok vody a šťavy, teda čerstvosť. Ak je kapusta nezvyčajne ľahká, môže to naznačovať, že už nejaký čas ležala v sklade alebo bola pestovaná s pomocou „umelých urýchľovačov rastu“ a následne vysušená.
Vôňa kapusty je taktiež dôležitá. Zdravá a čerstvá kapusta vonia mierne zemitou, jemne sladkastou arómou. Pokiaľ necítite vôbec nič alebo sa šíri nepríjemný zápach, pravdepodobne ide o kúsok, ktorému by ste sa mali vyhnúť.
„Trhnite“ vrchným listom
Medzi záhradkármi a predajcami je rozšírený jednoduchý test: jemne potiahnite za vrchný list. Ak sa oddeľuje ľahko a pritom je pružný, ide o znak čerstvosti. Naopak, ak list praská, láme sa alebo vyzerá zvädnuto, kapusta už stráca svoju prirodzenú vlhkosť. To môže znamenať jednak dlhšie skladovanie, jednak použitie agresívnejších postrekov na predĺženie trvanlivosti.
3. Kedy sa kapusta „kúpe“ v chémii?
Pestovateľské postreky
Kapusta, ako obľúbená pochúťka pre rôzny hmyz – od vošiek až po húsenice kapustovú mora – je nezriedka postrekovaná pesticídmi. Na rozdiel od iných odolných plodín býva totiž citlivejšia na napadnutie škodcami. Pestovatelia chcú minimalizovať riziko strát, a tak siahajú po chemickej ochrane.
Problémom však je, že zvyšky týchto pesticídov môžu zostať na listoch, a to nielen na ich povrchu, ale aj vo vnútri. Pri nadmernom použití postrekov či nedodržaní stanovených ochranných lehôt môžu tieto látky ohroziť nielen chuť a kvalitu kapusty, ale i naše zdravie.
Chémia pri skladovaní
Okrem poľa alebo skleníka sa kapusta často stretáva s chemickými prípravkami aj počas uskladňovania. Fungicídy alebo iné ochranné prostriedky sa aplikujú, aby hlávky vydržali čo najdlhšie bez plesní či hniloby. Tieto chemikálie sa môžu usadiť v povrchových listoch a pri nesprávnom zaobchádzaní môžu prenikať aj hlbšie do štruktúry kapusty.
4. Tipy, ako z kapusty odstrániť zvyšky postrekov
Dôkladné umývanie
Najjednoduchšou obranou proti chemickým látkam je dôkladné opláchnutie pod tečúcou vodou. Kapustu umývajte aspoň 30 sekúnd, aby ste odstránili aspoň povrchové stopy postrekov, prachu a nečistôt. Sústreďte sa najmä na medzery medzi listami, kde sa môžu zachytiť rôzne nečistoty.
Máčanie vo vode s jedlou sódou alebo octom
Viacerí odborníci a testy, napríklad z českého spotrebiteľského časopisu dTest, odporúčajú dopriať kapuste „kúpeľ“ vo vode s jedlou sódou alebo s octom.
- Jedlá sóda: Rozmiešajte približne 1 polievkovú lyžicu sódy na 1 liter vody a namáčajte kapustu aspoň 10 minút.
- Ocot: Do väčšej nádoby s vodou pridajte okolo 100 ml octu, kapustu ponorte a nechajte ju tam rovnako aspoň 10 minút.
Tieto dva jednoduché spôsoby dokážu neutralizovať a odstrániť väčšinu zvyškov pesticídov z vonkajšej vrstvy listov. Samozrejme, po tomto procese kapustu ešte raz dôkladne opláchnite. Vôňa sódy alebo octu sa tým minimalizuje a kapusta si zachová svoju prirodzenú chuť.
Odstráňte vonkajšie listy
Ani najdôkladnejšie umytie a namáčanie nemusí zaručiť, že sa zbavíte úplne všetkých zvyškov postrekov. Odstránenie vonkajších listov je preto jednoduchý a účinný spôsob, ako znížiť riziko konzumácie nežiaducich chemikálií. Vonkajšie listy sú totiž najviac vystavené slnečnému žiareniu, dažďu, ale aj rôznym aplikovaným postrekom a usadenej špine.
5. Správne skladovanie a príprava
Chladnička a vhodná teplota
Po príchode domov kapustu uložte do najchladnejších častí chladničky, ideálne pri teplote okolo 2 až 4 °C. Takto si zachová sviežosť a spomalí sa degradácia listov. Ak však narazíte na hlávku, ktorá je veľmi mokrá (napríklad po dôkladnom opláchnutí), jemne ju osušte, aby sa v uzavretom priestore netvorila prebytočná vlhkosť.
Kvasenie a zaváranie
Kapusta sa dá vynikajúco spracovať na kvasenú či zaváranú formu, pričom práve kvasená kapusta je zdrojom vitamínu C a prospešných baktérií. Na dosiahnutie vysokej kvality však potrebujete len tú najlepšiu surovinu. Ak si nie ste istí pôvodom alebo čerstvosťou kapusty, je dobré vložiť do procesu navyše kroky ako hĺbkové umytie a odstránenie väčšieho počtu vrchných listov.
6. Vizuálna inšpirácia a ďalšie tipy
Ak sa chcete dozvedieť ešte viac o tom, ako rozoznávať čerstvú a kvalitnú zeleninu, môže vám pomôcť napríklad aj krátke video na YouTube:
Názorne ukazuje, na čo sa pri výbere zamerať, ako posudzovať vzhľad a kedy je lepšie vrátiť tovar do regála.
7. Zhrnutie – vyberte si zdravú kapustu bez zbytočných kompromisov
- Zistite pôvod
Skontrolujte, odkiaľ zelenina pochádza, a preferujte lokálne alebo dôveryhodné zdroje. - Sezónnosť vyhráva
Kupujte kapustu v jej prirodzenom období, keď je dostupná v najlepšej kvalite. - Vizuálny stav a váha
Hľadajte pevné, zdravé a primerane ťažké hlávky bez výrazných škvŕn či známok hniloby. - Test s vrchným listom
Jemné potiahnutie za list dokáže rýchlo odhaliť čerstvosť a hydratáciu. - Umývajte a máčajte
Dôkladne kapustu opláchnite a zvážte máčanie v roztoku sódy alebo octu. - Odstráňte vrchné listy
Práve tieto sú najviac zasiahnuté prípadnými chemickými postrekmi. - Správne skladovanie
Uchovávajte kapustu v chladničke v primeraných podmienkach, aby vám vydržala čo najdlhšie čerstvá.
Týmito krokmi podstatne znížite pravdepodobnosť, že skončíte s kapustou presýtenou chémiou. Okrem bezpečnosti navyše získate aj tú najlepšiu možnú chuť a živiny, vďaka ktorým sa kapusta právom radí medzi obľúbené druhy zeleniny na našich stoloch. Zdravie vašej rodiny a kvalita vášho jedla za to určite stoja.
