V nedávnej dobe vedci uskutočnili zaujímavý a zároveň pomerne tvrdý experiment na Galapágach, ktorý poskytol dôkaz o tom, ako hluk z cestnej dopravy zvyšuje útočné správanie vtákov. Zisťovanie podobných súvislostí medzi ruchom spôsobeným ľudskou aktivitou a správaním divo žijúcich živočíchov nie je žiadnou novinkou, no konkrétna štúdia z ostrovov Santa Cruz a Floreana prináša ešte detailnejšie poznatky.
Experiment s reproduktormi a vtáčím spevom
Výskumníci z Anglia Ruskin University (ARU) v Cambridge rozmiestnili v teréne reproduktory, z ktorých sa ozýval nielen vtáčí spev, ale súčasne aj zvuky hustej automobilovej premávky. Týmto spôsobom simulovali reálnu situáciu, ktorej vtáky čelia v oblastiach so zvýšenou dopravou.
Pokusu sa zúčastnili galapádke horáriky zlaté, príbuzné druhy nášho bežného horárika, ktorí majú na týchto ostrovoch prirodzené teritóriá. Vedci merali, ako sa mení správanie vtákov v rôznych podmienkach – porovnávali prostredie pri cestách s vysokou intenzitou dopravy a prostredie vzdialené vyše 100 metrov od vozoviek. Práve v hustejšom dopravnom ruchu sa ukázala zreteľná súvislosť medzi silou hluku a stupňom agresivity vtákov.
Prečo hluk vplýva na agresivitu
Hluk z dopravy predstavuje trvalú zvukovú kulisu, ktorá narúša základné komunikačné kanály vtákov – predovšetkým spev. Ten neslúži iba ako prostriedok prilákania partnera či spoločenská vokalizácia. Pre mnohé druhy vtákov ide o kľúčový spôsob vymedzenia vlastného teritória a zároveň varovný signál pre rivalov.
- Keďže sa galapádske horáriky v hlučnom prostredí nemôžu dostatočne dobre počuť, predlžujú dobu spevu alebo ho zosilňujú, aby dokázali „prekričať“ dopravný hluk.
- Ak však vtáky dospejú k tomu, že ich hlasové prostriedky nestačia, začnú prechádzať k agresívnejším formám obrany – môžu dokonca fyzicky útočiť na zdroje hluku, prípadne na potenciálneho „votrelca“, ktorého nerozlišujú od nežiaducich ruchov prostredia.
Podľa výskumníkov tým hluk „blokuje“ bežné dorozumievacie schopnosti a stupňuje napätie. V ľudskej reči by sme to prirovnali k situácii, keď sa dvaja ľudia v hlučnej reštaurácii márne snažia porozumieť jeden druhému, hovoria čoraz hlasnejšie a napokon sú z toho nervózni či podráždení.
Santa Cruz a Floreana: rozdielne úrovne ruchu
Vtáky boli pozorované v dvoch rozdielnych oblastiach:
- Ostrov Santa Cruz – známy podstatne hustejšou dopravou a častejším pohybom návštevníkov, najmä kvôli turistickým atrakciám a veľkej obývanej komunite.
- Ostrov Floreana – omnoho menej frekventovaný, s nižšou dopravou, no takisto ho v posledných rokoch navštevuje čoraz viac ľudí.
Výsledky ukázali, že najvýraznejšia zmena v správaní vtákov bola zaznamenaná v tesnej blízkosti rušných ciest na ostrove Santa Cruz. Lesňáčiky s územím susediacim s cestou či pohybom áut boli omnoho agresívnejšie než tie, ktoré mali hniezdne teritóriá aspoň sto metrov od hlavných dopravných trás.
Rastúci turizmus a neblahý vplyv na prírodu
Galapágy sú turisticky vyhľadávanou oblasťou s jedinečnou faunou a flórou. Ľudská prítomnosť tu síce nikdy nebola masívna, avšak každoročne stúpa počet návštevníkov i stálych obyvateľov, ktorí sa sťahujú za prácou v cestovnom ruchu. Podľa portálu Technology Networks rýchlo rastie najmä počet vozidiel na tamojších komunikáciách, čo znamená viac hluku a ešte intenzívnejší tlak na zvieratá.
Z ekologického hľadiska nejde o pozitívnu správu, keďže vtáky a iné živočíšne druhy môžu trpieť nielen zvýšenou agresivitou, ale aj ďalšími stresovými faktormi. Okrem rušného zvuku sú to často smog a svetelné znečistenie, ktoré môže narušiť ich biorytmus a celkové správanie.
Darwinove pinavky a jedinečná evolúcia na Galapágach
Galapágy sa preslávili aj svojimi Darwinovými pinavkami, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri formulovaní teórie evolúcie prírodným výberom. Už Charles Darwin si počas svojej cesty okolo sveta (slávna publikácia Cesta okolo sveta) všimol, ako sa zobáky rôznych druhov pinaviek líšia veľkosťou i tvarom podľa toho, na akú potravu sa špecializovali.
Citát z Darwinovho diela:
„Najpozoruhodnejšie je, aké jemné odstupňovanie sa vyskytuje v rozmere zobáka pri rôznych druhoch rodu Geospiza: od silného, krátkeho zobáka, až po jemný, tenký zobáčik pripomínajúci pinavku.“
Podobné prispôsobenie sa miestnym podmienkam je možné nájsť aj pri iných vtáčích druhoch žijúcich na ostrovoch. Galapádske horáriky sú toho ďalším príkladom – rozvinuli špecifické znaky a správanie, ktoré sa priamo viažu na lokálne prostredie.
Hluk a budúcnosť vtákov na ostrovoch
Štúdia realizovaná výskumníkmi z ARU naznačuje, že zvyšujúca sa dopravná záťaž môže mať v dlhodobom horizonte nepriaznivé dôsledky pre spevavce na Galapágach. Tieto ostrovy síce pôsobia dojmom odľahlých a takmer „nedotknutých“ kútov sveta, no príliv turistov a s ním súvisiaca výstavba infraštruktúry ukazujú, že životné prostredie je ohrozené aj tam, kde by sme to kedysi nečakali.
Alice Cunningham v rozhovore pre BBC podčiarkla, že akákoľvek forma narušenia zvukových podnetov – či už je to hluk z áut, lodí, alebo iných dopravných prostriedkov – môže vtákom blokovať možnosť efektívnej komunikácie. Tým sa zvyšuje ich stres a následne aj agresivita.
„Upozorňuje to na výrazný vplyv ľudskej činnosti na voľne žijúce zvieratá, a to dokonca aj v miestach, ktoré by sme považovali za pomerne izolované, ako sú Galapágy,” poznamenáva Cunningham.
Prípad galapádskych horárikov jasne poukazuje na to, že hluková záťaž z dopravy nie je problémom len vo veľkomestách, ale dosahuje ďaleko aj do vzácnych prírodných rezervácií. Vtáky, ktoré sú citlivé na akustické signály, reagujú nielen zosilnením či predĺžením svojho spevu, ale tiež agresívnejším správaním. Z výskumu je zrejmé, že ľudská prítomnosť a hluková stopa môžu mať významný dopad aj na takých miestach, kde by sme predpokladali relatívne pokoj a neporušenú prírodu.
Galapágy, známe ako „laboratórium evolúcie“, čelia rovnakým civilizačným výzvam, aké trápia zvyšok sveta. Ak sa budeme snažiť lepšie riadiť pohyb vozidiel, znižovať hluk a rešpektovať prirodzené prostredie, máme šancu zachovať jedinečný ekosystém ostrovov pre ďalšie generácie – a zabrániť tak zbytočnému stresu, ktorý prítomnosť silného hluku spôsobuje divo žijúcim vtákom a iným živočíšnym druhom.
