Najprv to vyzeralo, že sa jar tento rok vôbec nezačne. Dlhé týždne chladu, potom nečakané horúčavy, miestami zas sucho striedané prívalovými dažďami – takéto extrémy počasia nie sú ideálne pre rast vašich paprík. Ak máte pocit, že vaše sadeničky akosi „zamrzli“ a nepostupujú v raste, pravdepodobne niečo nie je v poriadku. Čo im teda môže chýbať, alebo naopak, čoho môžu mať priveľa?
1. Nevhodné umiestnenie – chlad alebo prílišné teplo
Aj keď mnohí pestovatelia predpokladajú, že papriky milujú výlučne teplo, pravdou je, že sú veľmi citlivé na teplotné výkyvy. Ak ste papriky vysadili na miesto, kde často fúka studený vietor alebo ich pestujete na severne orientovanom balkóne, môže byť problémom práve chlad a nedostatok slnečného svetla. Naopak, aj prudké slnko a extrémne vysoké teploty môžu rastlinám spôsobiť stres. Ideálnou voľbou je preto slnečné, no pred prudkým poludňajším slnkom mierne chránené miesto.
Ak máte pochybnosti, či paprikám niečo nechýba, alebo či ich netreba zastrihávať, môžete sa inšpirovať aj praktickými radami na YouTube kanáli Šikulio Zahrada, kde nájdete podrobnejšie vysvetlenie.
Video Šikulio Zahrada nájdete tu
2. Premočená a ťažká pôda
Základom zdravého rastu paprík je správne zvolená pôda. Ak sa voda v substráte dlho drží a pôda je príliš hutná a málo priepustná, korienky začnú trpieť. Premokrená zem spôsobí, že papriky začnú stagnovať v raste alebo dokonca môžu zhniť.
Základom je teda ľahký substrát s dobrou drenážou, ktorá zabezpečí, že voda rýchlo odtečie a pôda nezostane premočená. Tento faktor je obzvlášť dôležitý pri pestovaní paprík v nádobách na terase alebo balkóne.
3. Nedostatok alebo nadbytok živín
Papriky sú pomerne náročné na živiny. Ak im chýba napríklad draslík alebo fosfor, rastliny môžu vyzerať slabé, zastaví sa ich rast, prípadne nekvitnú. Na druhej strane prílišné množstvo dusíkatých hnojív môže byť tiež na škodu – podporujú totiž len rast zelenej hmoty, a nie tvorbu kvetov a plodov.
Ak teda vaše papriky vyzerajú zdravo, majú krásne zelené listy, ale neobjavujú sa na nich kvety a následne ani plody, pravdepodobne ste ich „prekŕmili“ dusíkom. V takom prípade siahnite radšej po hnojivách s vyšším podielom fosforu a draslíka, ktoré podporujú tvorbu plodov.
Pri hnojení platí jednoduché pravidlo – menej je viac. Rastliny by mali dostávať živiny približne raz za 10 až 14 dní, avšak až po tom, čo sú dobre zakorenené. Počkajte teda aspoň 7 až 10 dní od ich vysadenia na stanovisko.
4. Prerastené alebo poškodené korene
Pretože tento rok bola jar chladnejšia a sadeničky paprík ste mohli von vysadiť až oveľa neskôr ako obvykle, mohli byť vaše sadenice prerastené. Príliš prerastené korene bývajú často stočené do špirály, a niekedy sú aj poškodené, čo výrazne obmedzuje schopnosť rastliny čerpať živiny.
Skúsení záhradkári preto odporúčajú pri výsadbe takéto korene zastrihnúť približne na polovicu. Aj keď tento krok už spätne neurobíte, určite to bude užitočná informácia na ďalšiu sezónu, kedy sa už takej chybe môžete ľahko vyhnúť.
5. Nevhodní susedia – papriky sú na partnerov vyberavé
Možno vás prekvapí, že na raste vašich paprík sa môžu podpísať aj susedné rastliny. Určité druhy zeleniny totiž vypúšťajú do pôdy látky, ktoré aktívne bránia rastu iných plodín – tento jav sa nazýva alelopatia.
Medzi takéto nežiaduce susedy paprík patria najmä:
- fenikel a brokolica, ktoré môžu papriky vyložene brzdiť v raste,
- strukoviny, ktoré tienia a môžu zvyšovať riziko plesňových chorôb,
- rajčiny a ďalšie ľuľkovité rastliny, pretože majú rovnaké choroby a škodcov ako papriky,
- špenát a červená repa, pretože budú s paprikami bojovať o živiny a priestor.
Naopak, ak chcete vašim paprikám pomôcť a zabezpečiť im vhodných partnerov, zvoľte:
- bazalku
- mrkvu
- cibuľu a cesnak
- aksamietnicu
- kapucínku
Tieto rastliny papriky ochránia, podporia ich rast a navyše odpudzujú škodcov.
