PEZINOK 17. januára (WEBNOVINY) – Dlhoročný známy slovenský basketbalista Peter Mičuda (206 cm) vo veku 40 rokov oficiálne ukončil svoju bohatú kariéru.
Toto rozhodnutie oznámil v utorok prostredníctvom tlačovej správy. Rodák z Bratislavy (nar. 6. januára 1972) dlhodobo žijúci v Pezinku odohral v najvyšších súťažiach na Slovensku, v Rakúsku a Poľsku úctyhodných 21 sezón.
V roku 1996 získal titul s bratislavským Interom, potom prestúpil do Pezinka, kde patril medzi slovenské opory klubu v čase jeho najslávnejšej éry.
Dovedna s ním získal osem domácich titulov, zahral si v európskych pohároch pomenovaných po Radivojovi Koračovi i Raimundovi Saportovi. V zahraničí si obliekal dresy poľského tímu Stal Ostrów Wielkopolski a rakúskeho družstva UKJ Oberwaltersdorf. Slovensko reprezentoval 81-krát.
„Štyridsiatka v aktívnej športovej kariére je nepochybne míľnik. Keď sa spätne obzriem, basketbal mi dal skutočne veľa. Nielen zo športovej stránky, ale aj osobnej, mám vďaka nemu veľa priateľstiev, precestoval som mnoho krajín. Posledné roky som nahlas uvažoval nad možnosťou konca, relatívne dobrý zdravotný stav a ústretovosť trénerov mi dovolili hrať ho takmer do štyridsiatky. Určite všetci profesionáli potvrdia, že šport zároveň veľa berie. Ja som navyše viac ako desať rokov reprezentoval Slovensko, a tak som býval aj v medzisezónnom období odlúčený od rodiny. Ďakujem manželke Alene, že aj v tom najvyťaženejšom období zostávala s našimi dvoma deťmi Timotejom a Simonkou sama,“ uviedol Peter Mičuda, ktorý si naposledy obliekal dres materského klubu Interu v druhej polovici sezóny 2010/2011.
Ostrieľaný pivot pracoval od roku 2007 na pozícii športového riaditeľa Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA), kde dal v júni 2011 výpoveď.
„Je mi veľmi ľúto momentálnej situácie v basketbale. Zažil som totiž v reprezentácii pekné časy, hoci z pohľadu výsledkov to po rozdelení Česko-Slovenska s nami nikdy nevyzeralo najkrajšie. Mali sme však adekvátne a dôstojné podmienky na prípravu,“ pripomenul Peter Mičuda a k smeru, akým sa bude život absolventa Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského ďalej uberať, dodal: „Tak ako väčšina hráčov, ani ja by som nechcel prerušiť kontakt s basketbalom. Viem si sám seba predstaviť na nejakej trénerskej pozícii pri deťoch, syn hrá basketbal. Ale išlo by skôr o koníček popri práci. Momentálne si hľadám civilné zamestnanie. Som rád, že nemusím začínať úplne od nuly a verím, že pri hľadaní si práce mi pomôže aj vysokoškolské vzdelanie.“
