BRATISLAVA 8. septembra (WEBNOVINY) – Keď služobná horlivosť strážcov zákona predbehne ich vlastné myšlienky, na našu súčasnú realitu to zvyčajne prináša len nepríjemné dôsledky. Najčerstvejším príkladom vymáhania zákona bez rozumu je zakladanie blokovacích zariadení na jednostopé motorové vozidlá stojacie mimo vyznačených parkovacích miest v zónach s plateným alebo regulovaným státím v Bratislave.
Vyhláška MV SR č. 9/2009, ktorá takéto státie upravuje je účinná už vyše tri roky, a tak nechápem, prečo sa „kompetentní“ prebudili až teraz. A ešte viac som zvedavý, dokedy táto absurdná situácia potrvá. Keď si pomôžem analógiou z minulosti asi nie príliš dlho.
Od 1. februára 2009 začal platiť aj zákon č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorý v §-e 52 ods. 2 umožňuje státie vozidiel na chodníkoch, ak na nich ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra. Pamätáme si ako policajti behali s metrami a keď bola šírka menšia len o pár centimetrov zakladali „papuče“ a rozdávali pokuty vodičom hlava – nehlava. A aká je situácia dnes? Autá parkujú na chodníkoch ako kedysi akurát si ich už nikto nevšíma. Z logického dôvodu. Na objektívne vymáhanie zákona chýba príslušný počet parkovacích miest zohľadňujúci reálne potreby súčasnej dopravy najmä v centrách miest. Ale obráťme list na motocykle a skútre.
Na začiatok a koniec zóny s plateným a regulovaným státím upozorňujú zvislé informatívne prevádzkové značky IP 27a a IP 27b. Vo vyhláške MV SR č. 9/2009 je používanie uvedených značiek upravené nasledovne:
(37) K značkám č. IP 27a a č. IP 27b:
Značky Zóna s plateným alebo regulovaným státím (č. IP 27a) a Koniec zóny s plateným alebo regulovaným státím (č. IP 27b) vyznačujú oblasť, kde státie vozidiel je dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitého symbolu príslušnej značky a spresňujúcich údajov, napríklad času regulácie alebo platenia, spôsobu platenia alebo regulovania a podobne. Inak je vodičom vozidiel na takto označenom území stáť zakázané. Symbol značky č. IP 17a možno v prípade potreby zameniť za symbol značky č. IP 17b.
Základnou otázkou je, prečo boli v centrách miest zavedené zóny s plateným a regulovaným státím. V odpovedi sa núkajú tri alternatívy. Prvá predstavuje záujem znížiť v uvedených lokalitách hustotu premávky, druhá zabezpečiť finančný príjem z prenájmu ciest v majetku obcí a tretia je kombináciou oboch predchádzajúcich. Neviem ako vám, ale mne sa tá tretia alternatíva pozdáva najviac, len keby zohľadňovala skutočný stav – povinnosti a možnosti riešenia statickej dopravy v mestách.
Povinnosti a možnosti sú totiž ako spojené nádoby. Keď tlačíme na povinnosť vodičov parkovať podľa predpisov, na druhej strane sa automaticky dvíha stĺpec možností, teda potreby parkovacích miest. A naopak, keď tlačíme zodpovedajúcim počtom parkovísk, dvíha sa povinnosť ich používať a neparkovať nadivoko a bez platenia.
Vo výklade dopravných značiek IP 27 a a IP 27b je dosť nešťastne použitý termín „vozidiel“ z nasledovného dôvodu. Podľa §-u 2, ods. 1, písm. v) Zákona o cestnej premávke je vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka. Teda auto, motorka, moped, ale aj bicykel. Pri absolútnom dodržaní litery zákona by aj cyklisti mali parkovať na vyznačených parkovacích miestach a za ich používanie aj platiť. Preto neviem z akého dôvodu sa mestskí policajti zamerali len na vodičov jednostopých motorových vozidiel, keď už za každú cenu chcú zjednávať parkovaciu disciplínu. Asi ešte nenakúpili vhodné blokovacie zariadenia. Nerád by som im krivdil, lebo možno oni len vykonávajú rozhodnutie kompetentného, či skôr nekompetentného, úradníka, ktorému sa zapáčili ďalšie eurá v obecnej kase alebo z nejakého dôvodu znepáčili motocyklisti.
Pri takomto naozaj absurdnom ponímaní vymožiteľnosti práva je samostatnou kapitolou efektívne využívanie parkovacích miest. Nakoniec, v pondelok to Bratislavčanom jasne ukázali majitelia motocyklov a takmer spôsobili v centre mesta dopravný kolaps. Jeden motocykel na jedno parkovacie miesto je luxus, ktorý si nemôžu dovoliť hádam ani na Islande, kde tých motoriek vidieť ako šafranu. Existuje vôbec lacné, afektívne a hlavne rýchle riešenie tejto situácie vyvolanej nedokonalosťou právnych noriem tak, aby mohli aj majitelia motocyklov parkovať v zónach s plateným alebo regulovaným státím?
Jednou z možností je vytvoriť parkovacie miesta, ktoré by rozmermi zodpovedali šírke motocyklov a boli orientované kolmo alebo šikmo na vozovku. Podľa mňa to nie je práve najideálnejšie riešenie, lebo ak by zostali neobsadené nemohli by ich na parkovanie využiť vodiči áut. A to už nehovorím o dlhom zimnom období, kedy u nás motocykle nejazdia vôbec.
Schodnejšou alternatívou sa javí vyznačenie súvislých parkovacích pruhov na cestách doplnených zvislými dopravnými značkami IP 17a. V parkovacích pruhoch bez vymedzenia jednotlivých parkovacích miest vodorovnými dopravnými značkami V 10c by mohli stáť tak autá, ako aj motocykle a efektívne využiť celú dĺžku parkovacieho pruhu. Ak sa nemýlim, parkovacie pruhy sa už objavili vo všeobecne záväzných nariadenia niektorých miest Slovenska. A jednosmerné ulice centra Bratislavy sú na to priam ako stvorené. Len treba chcieť.
Forma a výška poplatkov za státie jednostopých motorových vozidiel v zónach s plateným a regulovaným státím je témou na ďalší príspevok. O nej nabudúce.
Rada na záver:
Hovorí sa, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Alebo si zaobstará blokovacie zariadenia na motocykle. No skôr, než ich použije, mal by pouvažovať, či tým zlým býva vždy len pes.
