BRATISLAVA 29. júla (WEBNOVINY) – Na úvod klasické okienko do histórie. Prvú diaľnicu súčasných parametrov postavili v roku 1935 v Nemecku a spájala mestá Frankfurt a Darmstadt. Na to, aby si „Autobahn“ zaslúžil svoj názov musel spĺňať podmienky, že komunikácia musela mať aspoň dve cesty vedľa seba alebo dva jazdné pruhy na ceste jedným smerom a, samozrejme, neviedla cez žiadnu križovatku. V štyridsiatich rokoch minulého storočia začal rozvoj diaľnic aj v USA. Radi sa učili.
Spoločenské pomery za železnou oponou majiteľom motorových vozidiel príliš nepriali, ale aj tak na území bývalého Československa koncom šesťdesiatich rokov vybudovali niekoľko úsekov diaľnic. Najznámejšou bola spojnica medzi Prahou a Bratislavou. Rýchla a bezpečná cesta je ideálnym riešením rozvoja dopravy, ktorý v súčasnej dobe naberá až nežiaduce rozmery. Mám na mysli aj neuvážený prenos z koľajovej dopravy na cestnú. A teraz k veci.
Diaľničný úsek medzi Bratislavou a Trnavou, alebo opačne, patrí medzi najzaťaženejšie. Dúfam, že netreba vysvetľovať prečo. V momentálnom stavebnom režime je na tejto časti diaľnice obmedzená maximálna povolená rýchlosť na 110 km/h. A teraz, v letných mesiacoch, na určitých úsekoch, kde budujú odstavné plochy dokonca len na 70 km/h.
Rýchlosť priamoúmerne ovplyvňuje množstvo vozidiel, ktoré za určitý čas po ceste prejdú. Čím je rýchlosť vyššia tým je cesta „priepustnejšia.“ Preto vítam rozhodnutie aspoň v režime zníženej premávky zvýšiť maximálnu povolenú rýchlosť na pôvodných 130 km/h. Čo mne a asi aj mnohým ďalším vodičom nevyhovuje, je spôsob takejto úpravy. Riešiť plynulosť cestnej premávky prenosnými dopravnými značkami s dodatkovými tabuľami sa mi zdá na pomery v okolitých krajinách až príliš amatérske. Navyše, keď je to cesta vo výstavbe a mimoriadne frekventovaná. Zavádzanie inteligentných dopravných systémov s premenlivým dopravným značením je na Slovensku ešte len v plienkach ale keď už začať, myslím si, že tu je tá správna parketa. Inteligentné dopravné systémy môžu oveľa operatívnejšie reagovať na aktuálnu situáciu v doprave bez ohľadu na ohraničený časový úsek napísaný na dodatkovej tabuli. Nakoniec, v stanovenom čase pre maximálnu povolenú rýchlosť 130 km/h môže byť premávka na „déjednotke“ oveľa hustejšia ako počas poludnia. Keď Národná diaľničná spoločnosť nájde financie, aby medzi Trnavou a Bratislavou inteligentný dopravný systém s premenlivými dopravnými značkami vybudovala, mimochodom, ten by bol prospešný aj do ďalekej budúcnosti, tak ich chcem upozorniť, aby sa vyvarovali chýb z bratislavského obchvatu. Neviem ako vy, ale ja som doteraz na svetelných paneloch celého obchvatu registroval len obmedzenie rýchlostí vyjadrené v párnych číslach. 60, 80, 100 a podobne. Na tie nepárne zrejme akosi pozabudli. A okrem piktogramu „kolóna“ mi na tomto inteligentnom dopravnom systéme chýba občas údaj o zdržaní, príčine zdržania, údaj o predpokladanom sprejazdnení cesty a obchádzkovej trase.
Poďme späť na diaľnicu. Úseky s obmedzenou rýchlosťou na 70 km/h sú spravidla ukončené „všeobecnou“ dopravnou značkou B 39 – koniec všetkých zákazov. Z dlhoročných skúseností môžem povedať, že mnohí vodiči budú mať problém akou rýchlosťou ďalej pokračovať lebo si málokedy všímajú aj dodatkové tabuľky pod dopravnými značkami.
Rada na záver:
Prekročenie rýchlosti mimo obce od 16 do 20 km/h ohodnotili policajti podľa sadzobníka pokút na 30 €. Aj preto sa oplatí sledovať dopravné značky ak keď bez inteligentného dopravného systému.
