BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) – V súčasnom štádiu rozvoja motorizmu si len ťažko možno predstaviť premávku na cestách bez dopravných značiek. Tieto tabule rôzneho tvaru, farebného vyhotovenia a významu zabezpečujú organizáciu cestnej premávky, aby bola podľa možností čo najplynulejšia. Ich funkciou je aj vytváranie akéhosi rovnovážneho stavu medzi vodičmi, inými účastníkmi cestnej premávky a prostredím, v ktorom je doprava situovaná.
História nepozná presný termín vzniku a zavedenia dopravných značiek do premávky na cestách. Koncom devätnásteho storočia sa sporadicky začali objavovať rôzne piktogramy namaľované miestnymi ochotníkmi slúžiace viac – menej na orientáciu v teréne. V roku 1903 sa v automobilovom zákone prijatom v Anglicku prvý raz objavili dopravné značky podobné dnešným, s kruhovým a trojuholníkovým tvarom. O ich rozšírenie do ostatných európskych krajín sa postarali rôzne automobilové kluby a turistické organizácie. Parížska „Dohoda o jazde motorovými vozidlami“ v roku 1909 zjednotila používanie dopravných značiek a o rok neskôr na II. medzinárodnom cestnom kongrese boli už navrhnuté jednotlivé značky v čiernobielom vyobrazení.
Na území bývalého Československa prvých šesť dopravných značiek zaviedli až v roku 1935. Mali tvar trojuholníka, modrobielu farebnú kombináciu a upozorňovali na nerovnosť vozovky, zákrutu, križovatku, chránený železničný prejazd, nechránený železničný prejazd a na iné nebezpečenstvo. V roku 1939 sa ich počet rozšíril o ďalšie, zväčša výstražné, už v rôznych farbách. Od tej doby niektoré zanikli, ale mnohé nové pribudli a zrejme ešte pribudnú.
O užitočnosti dopravných značiek niet pochýb. Pochybovať, a to dosť často, možno o ich množstve, umiestnení a aktuálnosti. Existuje totiž pojem zneváženie dopravnej značky, ktorý má za následok, že vodiči síce tú – ktorú dopravnú značku registrujú, ale už jej neprikladajú žiaden význam, a čo je ešte horšie, prestávajú ju rešpektovať. Zo svojich školských čias si pamätám lekára, ktorý na všetky možné diagnózy predpisoval len jeden liek. Acylpirín. Univerzálnosť všelieku spôsobila, že časom ho odmietli užívať aj tí pacienti, ktorým by naozaj pomohol.
Dopravné značky obmedzujúce maximálnu povolenú rýchlosť sú jedným z najčastejších, najrýchlejších a zároveň najlacnejších spôsobov riešenia problémov cestnej premávky a znižovania počtu dopravných nehôd. Podľa dlhoročných výskumov odborníkov, žiaľ, aj najmenej účinnejším spôsobom. Zákon č. 8/2009 Z.z. o premávke na cestách znížil rýchlosť v obciach o desať kilometrov. Logicky sa dalo predpokladať, že z ciest v obciach zmiznú všetky „štyridsiatky“. Na ich odstránenie majú majitelia a správcovia komunikácií z ďalšieho zákona lehotu tri roky.
Vodiči sú však povinní rešpektovať aktuálne dopravné značenie, a tak im nemožno zazlievať, že tú štyridsiatku podcenia v úseku, ktorý si to naozaj vyžaduje. Rovnako značka P2, Stoj, daj prednosť v jazde, umiestnená pred železničným priecestím, po ktorom sa nepremávali vlakové súpravy od čias socializmu, vyvoláva pochybnosti o serióznom význame povinnosti zastaviť a spomaliť premávku. Ak vodičov za plynulú jazdu náhodou za koľajnicami nachytajú policajti a odmenia ich štedrou pokutou, začnú vážne uvažovať, na čo vlastne dopravné značky slúžia. Na bezpečnosť dopravy, alebo na vyberanie pokút?
Samostatnou kapitolou sú prenosné dopravné značky. Od ich zavedenia boli a sú vždy nadradené svojim trvalo osadeným súrodencom. Operatívne sa používajú pri výstavbe a rekonštrukcii ciest, prekážok v zjazdnosti a na aktuálnu zmenu organizácie dopravy. Dajú sa ľahko nainštalovať, podľa potreby premiestňovať, ale ich dosť častým problémom je, že zostávajú na cestách aj vtedy, keď sa na nich už dávno nepracuje. A čo na to hovorí zákon č. 8 z roku 2009 o premávke na cestách?
§ 6
(1) Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
(3) Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sú nadradené trvalým dopravným značkám a dopravným zariadeniam. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sa smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.
Z litery zákona je teda všetko jasné. Len škoda že každodenná realita je úplne iná. Zneváženie dopravných značiek, a ich následné nerešpektovanie, má občas aj tragické následky v podobe dopravných nehôd.
Rada na záver:
Nepokúšajte sa svojvoľne odstraňovať alebo premiestňovať dopravné značky. Dopúšťate sa priestupku, a pokiaľ vašim konaním dôjde k dopravnej nehode, stávate sa jej spoluvinníkom.
