BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) – Koniec roka je už klasickým termínom na bilancovanie toho, čo sa v ňom udialo či neudialo. Najbežnejším spôsobom boli, sú a zrejme ešte aj dlho budú rôzne štatistiky. Aj keď takmer vždy ide o presný súhrn nepresných čísel, dá sa zo štatistík predsa len kadečo vyčítať. Kým sa dostanem k štatistickým ukazovateľom dopravných nehôd uvediem najprv niekoľko všeobecných údajov.
V súčasnej dobe na Slovensku má oprávnenie viesť motorové vozidlá vyše 3 milióny vodičov. Na jazdu majú k dispozícii 415 km diaľnic, asi 250 km rýchlostných ciest, 3400 km ciest I. triedy a ďalšie cesty nižších tried a miestnych komunikácií. Koľko vozidiel, domácich aj zahraničných, sa priemerne každý deň po nich pohybuje, som sa nikde nedočítal a ani si netrúfam odhadnúť. Najzaťaženejšími sú cesty I. triedy a práve na nich sa nachádza aj najviac nehodových úsekov.
Podľa policajných štatistík v minulom roku spôsobili vodiči na slovenských cestách 14 992 dopravných nehôd, čo je o 10 997 menej ako v roku 2010. Pokles nehôd o 42% je vynikajúci výsledok, no v porovnaní napríklad s počtom usmrtených osôb pri dopravných nehodách už tak dobre nevyznieva. V roku 2011 zomrelo na cestách 322 vodičov, spolujazdcov a chodcov, čo je len o 7% menej ako v roku 2010 a počet ťažko zranených bol len o 6% menší ako v predchádzajúcom roku.
Na znížení počtu dopravných nehôd, okrem aplikácie škodovej udalosti v zákone o cestnej premávke, má bezpochyby podiel aj sprísnenie sankcií za dopravné priestupky. O avizovanom zameraní dopravných hliadok najmä na nehodové úseky ciest si už dovolím trocha polemizovať, lebo doteraz som ich tam až tak často neregistroval. Vzhľadom na počet policajtov a ich technické vybavenie môžu dohliadať na dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti, na dodržiavanie dopravných značiek, na kontrolu požitia alkoholu alebo inej návykovej látky u vodičov, prípadne technického stavu vozidiel.
Za mesiac december a prvé dva týždne nového roka pri dopravných nehodách vyhaslo 44 ľudských životov. Je to hrozivá štatistika ale ešte horšie je zistenie, že väčšinu týchto tragických nehôd zavinili vodiči tak, že počas jazdy na rovnom úseku cesty alebo pri predchádzaní dostali šmyk a skončili v priekope, alebo narazili do protiidúceho vozidla. Dodržali maximálnu povolenú rýchlosť, dodržali dopravné značky, neboli pod vplyvom alkoholu, auto mali v dobrom technickom stave, len sa dostatočne nevenovali vedeniu vozidla a neodhadli dopravnú situáciu. Takémuto správaniu vodičov na cestách nezabráni ani celý policajný zbor aj so všetkou svojou technikou. Keď niekto nevie jazdiť, treba ho to naučiť. Keď niekto nechápe, že v zimnom období je povrch ciest šmykľavý, treba mu to jasne vysvetliť a podľa mojich osobných skúseností aj pravidelne prízvukovať. Preto mi chýba celoplošná preventívna kampaň policajtov ale aj všetkých štátnych orgánov a spoločenských organizácií zodpovedajúcich za bezpečnosť cestnej premávky zameraná na nebezpečenstvo jazdy v zimnom období.
Každá novela zákona o cestnej premávke a s ňou súvisiacich predpisov sa okamžite objaví vo všetkých médiách hoci ide len o administratívnu záležitosť. Prečo sa v takom istom rozsahu nerozoberajú napríklad príčiny konkrétnych dopravných nehôd a možnosti ich predchádzania? Denne počúvam argumenty, že na takéto aktivity chýba dostatok finančných prostriedkov. Ja tvrdím, že ich je dosť, len keby za kadejaké výmysly neskončili na účtoch „spriaznených duší“ ale v serióznych projektoch, ktoré vodičov aj skutočne niečomu naučia.
Rada na záver:
Každý vodič, skôr než naštartuje svoje auto, by mal prehodnotiť svoje schopnosti a vedomosti z jazdy za rôznych poveternostných podmienok a keď to stopercentne neovláda radšej zacúvať späť do garáže. Lebo nevedomosti nepomôže ani tá najlepšia štatistika.
