BRATISLAVA 18. októbra (WEBNOVINY) – Na úvod príspevku venovaného problematike autoškôl si dovolím citovať výrok môjho rodáka, učiteľa a zberateľa ľudových múdrostí. „Kto vie, ten vie, ale kto nevie, hocijaké školy by mal, aj dobrú vec pokazí.“ No a práve o to ide, že nie vodiči, ktorí len absolvovali kurz základného výcviku v autoškolách, ale tí, ktorí sa aj niečo naučili, dokážu bezpečne viesť motorové vozidlá v premávke na cestách.
Súčasné nároky na teoretické vedomosti z pravidiel cestnej premávky a na odborné schopnosti začínajúcich vodičov sú priamoúmerné rozvoju cestnej infraštruktúry, nárastu počtu motorových vozidiel a v neposlednom rade aj výkonu ich pohonných agregátov. Na ilustráciu tohto vývoja krátky sumár z histórie.
Do roku 1935 na území bývalého Československa školy pre vodičov neexistovali. V Čechách získali vodičský preukaz uchádzači po vykonaní skúšobnej jazdy so skúšobným komisárom v trvaní 10 minút, pri ktorej nedošlo k porušeniu pravidiel alebo k dopravnej nehode. Nuž pri rýchlosti vtedajších áut to bolo len pár kilometrov. Až zákon č. 81/1935 o jazde motorovými vozidlami zaviedol jednotné pravidlá platné pre celú republiku. Okrem iného aj povinnosť absolvovať „autoškolu“ pod dohľadom inštruktora.
Českoslovenští řidiči motorových vozidel
§ 12
(1) Československé motorové vozidlo smí říditi jen osoba, která má k tomu povolení pro dotčenou kategorii motorového vozidla (československý řidič motorových vozidel), pokud není dále něco jiného ustanoveno. Ustanovení toto nevztahuje se na nezbytně nutné učební a zkušební jízdy, podnikané za účelem dosažení řidičského oprávnění, konají-li se za účasti a dozoru osoby oprávněné vyučovati jízdě motorovými vozidly (§ 72); v takovém případě pokládá se tato osoba za odpovědného řidiče motorového vozidla, jehož se při tom používá.
Ďalej zákon upravoval aj podmienky kto a za akých okolností môže výcvik vykonávať.
Výcvik řidičů motorových vozidel
§ 72
(1) Vyučovati jízdě motorovými vozidly smí jen ten, kdo obdržel k tomu povolení.
(2) Povolení v předchozím odstavci zmíněné může býti uděleno:
a) učitelským osobám na veřejných školách zabývajících se výcvikem řidičů, jakož i majitelům a zaměstnancům soukromých po živnostensku provozovaných podniků pro výcvik řidičů,
b) majitelům továren na motorová vozidla, obchodů s těmito vozidly a podniků používajících většího počtu motorových vozidel, jakož i zaměstnancům těchto závodů, a dále zaměstnancům těch úřadů nebo hasičských sborů, které používají většího počtu motorových vozidel,
dosáhly-li tyto osoby [písm. a) a b)] 25. roku věku, prokáží-li, že nejméně tři roky byly oprávněny říditi motorové vozidlo a že během této doby motorové vozidlo skutečně řídily a poskytují-li dostatečnou záruku svědomitého a důkladného vyučování.
Na svoju dobu to bol prevratný zákon a aj keď časom prechádzal zmenami vynútenými rozvojom automobilizmu, niektoré ustanovenia v obmenenej podobe možno nájsť i v súčasnej legislatíve.
Dnešný pohľad na obsah a rozsah kurzov základného výcviku vodičov, ako aj na samotné autoškoly, je všelijaký. Záleží z ktorej strany sa pozeráte. Ja osobne som videl pár výcvikových vozidiel, ktoré by vzhľadom na svoj technický stav nemali na cestách čo hľadať. Videl som aj dvoch či troch žiakov spolu v aute počas výcvikovej jazdy, videl som nekalé praktiky v rámci konkurenčného boja. No poznám veľmi veľa serióznych majiteľov autoškôl, ktorým záleží na kvalite prípravy čerstvých vodičov, niekedy aj nad rámec osnov stanovených zákonom o autoškolách. Podľa pár nepoctivcov snažiacich sa ušetriť za každú cenu nemožno hádzať všetkých do jedného vreca. Je možné sa na trhu ponúkajúcom výcvik vodičov vôbec orientovať? Podľa mňa určite áno. V súvislosti s rozpoznávaním serióznych a neserióznych majiteľov autoškôl ma v ostatnej dobe zaujal projekt automatizácie monitorovania výcvikových jázd v autoškolách spoločnosťou Commander. V čom spočíva?
Každý žiak sa po nastúpení do výcvikového vozidla prihlási svojim individuálnym kódom cez GPRS na server, ktorý potom v intervaloch 30 sekúnd zaznamenáva aktuálny čas jeho polohu a rýchlosť. V jednoduchom výstupe možno skontrolovať kedy žiak začal a kedy ukončil výcvikovú jazdu či dodržal predpísanú dĺžku výcvikovej jazdy, či stále nejazdil po tej istej trase, prípadne či neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť a pod. Takéto výstupy sú k dispozícii majiteľom autoškôl, samotným žiakom, ale aj povereným štátnym orgánom. Možno budú niektorí namietať, že ide o ďalšie zbytočné náklady, ale keď si uvedomíme, že monitorovací systém dokáže elektronicky nahradiť knihu jázd vozidla, dokáže ho zabezpečiť aj proti krádeži, pri mesačných prevádzkových poplatkoch pár eur to až taká nákladná myšlienka nie je. Emisné kontroly a kontroly technického stavu vozidiel už dlhšie fungujú na rovnakom princípe a podľa môjho názoru by monitorovanie spôsobu a rozsahu výcviku v autoškolách mohlo byť tiež upravené zákonom. Nie len kvôli on-line kontrole, ale hlavne preto, aby už nikto nemohol nedostatočnú prípravu mladých vodičov v jednotlivých autoškolách neustále spochybňovať.
Rada na záver:
Kto vie, ten vie a kto nevie… Dúfam, že si každý záujemca o vodičské oprávnenie vyberie férovú autoškolu, v ktorej ho okrem absolvovania výcviku aj niečo naučia.