V Bruseli sa hemžia špekulácie o tom, kto by mohol byť budúcim šéfom Európskej komisie (EK), ak by sa ním nestala Ursula von der Leyenová.
Von der Leyenová zatiaľ zostáva jasnou favoritkou na post šéfky eurokomisie vzhľadom k tomu, že je kandidátkou Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá disponuje najväčším počtom mandátov v Európskom parlamente. Napriek tomu v Bruseli prebiehajú v zákulisí (najmä v kruhu kritikov súčasnej predsedníčky eurokomisie) intenzívne diskusie o tom, kto by mohol zastávať post predsedu eurokomisie mimo Von der Leyenovej.
Otriasa sa stolička pod Ursulou von der Leyenovou? Vyhliadky na jej znovuzvolenie za šéfku eurokomisie sa zhoršujú, píše Politico
Spravodajský portál Politico zverejnil takýto zoznam kandidátov. Sú medzi nimi osoby, ktoré by mohli byť skutočnými alternatívami, no aj také mená, ktoré majú vyvolať skôr nátlak na Von der Leyenovú, aby bola ochotná urobiť ústupky.
Mario Draghi
76-ročný Draghi viedol širokú koalíciu v Taliansku do roku 2022. Jeho meno sa zakaždým objaví na scéne, keď sa uvoľní nejaký medzinárodný vedúci post. Bývalý taliansky premiér a prezident Európskej centrálnej banky bol doteraz väčšinou vnímaný skôr ako kandidát na funkciu šéfa Európskej rady, keď odíde Charles Michel.
Draghi je v centre politiky EÚ a pracuje na oficiálnom bruselskom pláne na zvýšenie konkurencieschopnosti bloku, ktorý predloží tesne po voľbách do EÚ, keď sa európski lídri budú dohadovať o najvyšších postoch. Okrem toho má blízko aj k francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.
Medzinárodný škandál v Bruseli: Atentát na demokraciu a policajná razia na konzervatívnej konferencii (video+foto)
Nevýhoda Draghiho je však podľa Politico v tom, že nemá jasnú politickú príslušnosť a je ťažké si predstaviť, že by EPP odovzdala silný post predsedu Komisie niekomu bez jasnej politickej príslušnosti.
Roberta Metsola
Keďže je nepravdepodobné, že by sa strana EPP vzdala vedenia Eurokomisie v nasledujúcom volebnom období, tak v prípade, ak by Von der Leyenová nezískala potrebnú podporu, v hre je aj meno ďalšej kandidátky z radov Európskej ľudovej strany.
Roberta Metsola ako predsedníčka Európskeho parlamentu sa dokázala udržať nad politickými zápasmi, je to taktika, ktorá jej predtým pomohla zabezpečiť si súčasný post. Zároveň zastávala vedúcu pozíciu aj v zahraničnej politike a bola tiež prvým lídrom EÚ, ktorý navštívil Kyjev po ruskej invázii vo februári 2022, vyzdvihuje Politico.
Metsola, ktorá pochádza z Malty, by tak mohla byť výhrou pre južnú Európu. V príspevku na sociálnej sieti nedávno informovala o stretnutí s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom a poľským premiérom Donaldom Tuskom – čo naznačuje, že nech už ide o akúkoľvek pracovnú pozíciu, má podporu na vysokých miestach.
Matovič kritizuje EÚ, že podviedla Zelenského. Na rovinu o tom, či by poslal vojakov na Ukrajinu (video)
Pri negatívach voľby konzervatívnej političky Politico vyzdvihuje to, že Malta je rozlohou aj počtom obyvateľov najmenšou krajinou v EÚ. Zároveň Metsola nemá skúsenosti vo vyšších riadiacich funkciách, dokonca ani vo svojej domovskej krajine. V ceste jej môže stáť aj postoj k potratom, ktorý bol proti nej využitý aj počas uchádzania sa o post predsedníčky europarlamentu.
Christine Lagarde
Zdráhanie Emmanuela Macrona podporiť von der Leyenovú vyvoláva zjavnú otázku: Po piatich rokoch nemeckej nadvlády a po ešte dlhšom období, kedy Nemci alebo Rakúšania zastávali kľúčový post vedúceho štábu predsedu Komisie, by chcel mať Macron na čele Európskej komisie Francúza?
Ako bývalá ministerka financií a súčasná prezidentka Európskej centrálnej banky má Lagardeová skúsenosti vo vyšších riadiacich funkciách a aj ďalšiu výhodu, že je žena.
Politico ale upozorňuje, že fakt, že je Lagardeová Francúzka, môže byť jej výhodou ako aj nevýhodou. Portál tiež pripomína i klebety o tom, že údajne nie je veľmi obľúbená medzi svojimi zamestnancami.
Klaus Iohannis
Rumunský prezident je vnímaný ako politik s pevnou rukou a obľúbenec európskych lídrov najmä v kruhu konzervatívcov. Politico pripomína, že francúzsky prezident Macron aj nemecký kancelár Olaf Scholz ho zasypali chválami za to, že po ruskej invázii na Ukrajinu udržal svoju krajinu ukotvenú v prozápadnom a proeurópskom tábore, čo sa údajne nedá povedať o Maďarsku, Slovensku či Bulharsku.
Na rozdiel od Poľska Rumunsko prísne dodržiavalo pravidlá jednotného trhu EÚ a jednostranne nezaviedlo obmedzenia na ukrajinské obilie, čím posilnilo povesť Iohannisa ako proeurópskeho tímového hráča.
Mnohí tiež tvrdia, že nadišiel čas, aby EÚ viedol Východoeurópan. Ak je tomu tak, nemecky hovoriaci Iohannis je v dobrej pozícii a pochádza tiež z rovnakej politickej rodiny EPP ako Von der Leyenová. Rozhodnutie EPP usporiadať svoj volebný kongres v Bukurešti tiež svedčí o tom, že Iohannis patrí medzi konzervatívnych lídrov frakcie.
Funkčné obdobie Iohannisa končí v decembri, a tak si rumunský politik údajne hľadá nový špičkový medzinárodný job. Minulý mesiac tiež oznámil, že bude kandidovať na post generálneho tajomníka NATO – ale bude to náročný boj vzhľadom na širokú podporu holandského premiéra Marka Rutteho.
Macron je vojnový štváč a šialenec, ktorý by rád videl, aby ďalší Slovania išli umierať na Ukrajinu, hovorí Kotleba (video)
V tejto súvislosti Politico zaraďuje medzi negatíva Iohannisa práve jeho rozhodnutie na poslednú chvíľu „ukradnúť“ post šéfa NATO od Rutteho, čo naštvalo niektoré západoeurópske štáty.
Andrej Plenković
Chorvátsky premiér Plenković tiež pochádza zo strany EPP a rovnako ako v prípade Iohannisa, jeho vymenovanie by bolo odpoveďou na nárast požiadaviek v súvislosti s tým, aby aj východná Európa získala vysoké posty. Výber Chorváta za predsedu Komisie by tiež vyslalo pozitívny signál pre ašpirujúcich členov EÚ (Chorvátsko je najmladším členom EÚ).
Prekvapivé vyhlásenie Plenkovića, že bude viesť zoznam kandidátov na europoslancov chorvátskej vládnej strany HDZ, už dáva tušiť, že chce opustiť domácu politiku. Jeho skúsenosti vo funkcii predsedu vlády od roku 2016 mu určite zabezpečilo autoritu a príležitosť na nadväzovanie kontaktov s ostatnými európskymi lídrami. Plenković však odmietol klebety, že by mohol nahradiť Von der Leyenovú.
Thierry Breton
Breton minulý rok povedal, že v súvislosti s pozíciou eurokomisára bol v roku 2019 kandidátom pre „plán B“ (stalo sa to po tom, čo Európsky parlament odmietol prvú nominantku Sylvie Goulardovú).
Breton aktuálne naznačil, že je otvorený stať sa opäť „plánom B“, ak by Von der Leyenovej kandidatúra nevyšla.
Scholz bravúrne nahral na smeč Putinovi. Zelenskyj sa nateraz môže rozlúčiť s nemeckými raketami Taurus, píše Politico
Ako bývalý francúzsky minister financií má Breton skúsenosti vo vysokých riadiacich funkciách, a hoci nie je zo strany EPP, je konzervatívny.
Breton sa tiež ukázal ako najväčší kritik Von der Leyenovej v bruselskej bubline. V jeho preslávenom tweet-e, ktorý nasledoval po nominácii Von der Leyenovej ako hlavnej kandidátky EPP, Breton poznamenal, že šéfka Komisie nemala v rámci EPP jednomyseľnú podporu na druhé funkčné obdobie. Tweet Bretona údajne francúzskeho prezidenta Macrona „extrémne rozzúril“.
Breton bol tiež súčasťou skupiny komisárov, ktorí kritizovali, že Von der Leyenová vymenovala svojho obľúbenca – nemeckého europoslanca Markusa Piepera do lukratívnej funkcie únijného splnomocnenca pre malé a stredné podniky s platom najmenej 18-tisíc eur mesačne. Kritici Von der Leyenovej vyčítali, že sa takýmto spôsobom snaží upevniť si svoju moc. Škandál bol pre predsedníčku eurokomisie mimoriadny nepríjemný aj z dôvodu, že ďalší dvaja kandidáti dosiahli vo výberovom konaní o túto pozíciu vyššie skóre. Po prevalení aféry sa Pieper postu vzdal.
Nezhoda Scholza a Macrona ohľadom vojenskej podpory Ukrajiny sa zmenila na otvorený spor, píše Politico
Politico v súvislosti s negatívami Bretona uvádza, že má možno viac nepriateľov ako priateľov v najvyšších kruhoch EÚ, a to aj v rámci Eurokomisie a mnohých krajín EÚ, pričom mnohí spochybňujú jeho doterajšie výsledky. Jeho drzé sebapromovanie a povesť človeka, ktorý hovorí unáhlene, rozčúlili jeho kolegov komisárov – medzi nimi výkonnú podpredsedníčku EK Margrethe Vestagerovú, ale aj mnohých zamestnancov a úradníkov, s ktorými mal pracovať.
Politico na záver poznamenáva, že v roku 2019 by nikto nestavil na to, že sa bývalá nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová stane predsedníčkou Európskej Komisie. Je teda otázkou, či sa takýto scenár nemôže zopakovať aj tento rok.