BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) – Povinná angličtina v školách predsa len bude. Rozhodli o tom v dnešnom hlasovaní poslanci Národnej rady SR, ktorí opätovne schválili prezidentom Ivanom Gašparovičom vrátenú novelu školského zákona z dielne ministerstva školstva. Nestotožnili sa s jeho pripomienkou, že zavedenie povinnej angličtiny nie je dobrý krok a žiak by si mal sám vybrať ľubovoľný cudzí jazyk. Angličtina sa na školách povinne bude vyučovať od septembra, no zákon neurčuje, od ktorého ročníka. Maturitu z angličtiny norma neprikazuje.
Novela školského zákona, ktorá bude účinná od 1. marca, tiež ruší polročné vysvedčenia
Žiaci ich už nedostanú celoplošne, možno však písomne požiadať o výpis. Vysvedčenie ako verejná listina má podľa rezortu význam, ak sa potrebuje žiak preukázať svojimi výsledkami pri prestupe na inú školu, prijímaní na inú školu alebo do zamestnania. V praktickom živote sa polročné vysvedčenie využíva len minimálne.
Novela zavádza tiež prepisovanie existujúcich a vydávanie nových učebníc v Braillovom písme a obsahuje ustanovenie, podľa ktorého bude ministerstvo školstva povinné zverejňovať termíny školských prázdnin na tri roky dopredu. Rezort školstva na svojej internetovej stránke už v súčasnosti prázdniny na tri roky dopredu zverejnil. Ministerstvo tvrdí, že týmto krokom vychádza v ústrety dopravcom a podnikateľským subjektom, najmä v oblasti cestovného ruchu. Termíny prázdnin im majú pomôcť pri tvorbe cestovných poriadkov a príprave sezónnych pobytov.
Ak odrátame v Európskej únii krajiny, v ktorých je angličtina úradným jazykom, z toho zvyšku vyše polovica má anglický jazyk povinný a mimochodom, je preferovaný aj v Nemecku.Eugen Jurzyca, minister školstva SR
Neznalosť angličtiny Slovákom škodí, zdôraznila Vášáryová
Na vedľajšiu koľaj akademického sveta, internetového sveta, IT sveta aj celého vedeckého sveta odsúva Slovákov podľa Magdy Vášáryovej z SDKÚ-DS zanovité udržiavanie sa v starých vyšliapaných koľajach. V parlamentnej rozprave tak reagovala na kritiku zavedenia povinnej angličtiny vládnou novelou školského zákona, ktorú prezident Ivan Gašparovič práve pre túto povinnosť vrátil plénu na prerokovanie. Podľa Vášáryovej neznalosť anglického jazyka často nedovoľuje talentom zo Slovenska, aby sa vo svete presadili. Ako tvrdí, dobre učený jazyk zvládne každý, netreba sa vyhovárať na to, či niekto má talent na jazyky alebo nie.
Reakcie na schválenú novelu
Angličtina podľa poslankyne Smeru-SD prinesie veľa problémov
Podľa Bibiany Obrimčákovej zo Smeru-SD prinesie zavedenie povinnej angličtiny do školstva veľa problémov. Ako poukázala, napríklad žiak španielskeho bilingválneho gymnázia bude musieť mať povinný ešte aj anglický jazyk, čo znamená pre neho veľkú záťaž. Exminister školstva Ján Mikolaj (SNS) vníma povinnú angličtinu ako politický, a nie odborný ťah.
Zo štátneho jazyka sme podľa Rafaja urobili mŕtvolu
Ak plénum parlamentu opätovne schváli prezidentom vrátenú novelu zákona o štátnom jazyku, SNS je pripravená obrátiť sa aj na Ústavný súd SR. V rozprave k norme, ktorú Ivan Gašparovič vrátil pre formuláciu, že ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona, „je na jeho úvahe a na jeho subjektívnom rozhodnutí, či pokutu uloží alebo nie,“ to vyhlásil Rafael Rafaj zo SNS. Tvrdí totiž, že novela nerešpektuje výnimočné postavenie štátneho jazyka a ruší jeho prioritné postavenie.
„Zo štátneho jazyka sme spravili mŕtvolu. Minimálne je v kóme a v nej zrejme zostane až do ďalšej novely, principiálne hlboko nesúhlasíme s útokom a deštrukciou štátneho jazyka,“ zdôraznil Rafaj. Upozornil aj na podporné stanovisko Slovákov z južného Slovenska, podľa ktorých fakultatívnosť, teda dobrovoľnosť rezortu kultúry pri udeľovaní pokút, posilní trend diskriminácie Slovákov v tejto oblasti.
Exminister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) tvrdí, že vláda Ivety Radičovej novelou zákona o štátnom jazyku vychádza v ústrety veľkomaďarskej politike. Jasné pravidlá pokút a komunikácia v štátnom jazyku pri úradnom styku podľa neho nehrali do karát maďarskej vláde, ktorej vyhovuje, aby občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti čím menej vnímali informácie v slovenskom jazyku.
Povinná angličtina sa nepáči ani francúzskemu veľvyslancovi
Po nemeckom veľvyslanectve má výhrady proti povinnej angličtine na školách aj francúzska ambasáda. Nový francúzsky veľvyslanec Jean-Marie Bruno prezentoval takéto stanovisko na utorňajšom stretnutí so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Jaroslavom Ivančom. „Jaroslav Ivančo poznamenal, že ministerstvo školstva veľmi citlivo a s porozumením vníma názory francúzskeho, nemeckého i rakúskeho veľvyslanca na Slovensku na túto otázku. Ako dôvod uviedol, že ani 20 rokov po transformácii spoločnosti nedosahujú absolventi našich škôl požadovanú znalosť cudzích jazykov, a aj to je dôvod, prečo nám záleží na povinnej výučbe angličtiny,“ uvádza rezort vo vyhlásení na svojej internetovej stránke. Ivančo na stretnutí s francúzskym ambasádorom zdôraznil, že školáci majú aj naďalej možnosť výberu druhého cudzieho jazyka.
Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku v decembri vyhlásilo, že pri vypracovaní vzdelávacieho programu treba dbať na to, aby okrem angličtiny boli primerane zohľadnené aj iné cudzie jazyky. „Angličtina je bezpochybne dominujúcim svetovým jazykom a jej ovládanie je bezpodmienečnou podmienkou globalizovanej spoločnosti. Bolo by ale nedbanlivé, ak by aj historicky a kultúrne podmienená tradícia viacjazyčnosti na Slovensku bola pre každého ohrozená zavedením jedného povinného cudzieho jazyka,“ napísala v decembri v stanovisku ambasády Beáta Holubecová z Veľvyslanectva SRN v Bratislave.
Jean-Marie Bruno a Jaroslav Ivančo hovorili v utorok aj o spolupráci medzi univerzitami. Vďaka nej a poskytnutým štipendiám študuje vo Francúzsku 400 Slovákov, na Slovensku je to 70 francúzskych študentov. Zároveň podporujú aj spoluprácu medzi piatimi frankofónnymi univerzitami, kde sa v rámci francúzskych sekcií vyučuje v tomto jazyku. Študujú nielen filologické zameranie, ale aj spoločenskovedné odbory. Ako uviedol Jean-Marie Bruno, najbližšie plánujú otvoriť Slovensko-francúzsky inštitút pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Veľvyslanec označil za významnú aj vedeckú spoluprácu, v rámci ktorej participujeme na 13 spoločných projektoch, najmä pri výskume jadra so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Témou rokovania bolo aj fungovanie Základnej školy s materskou školou na Cádrovej ulici v Bratislave, ktorá má zriadené francúzske triedy. V súčasnosti ju navštevuje 150 detí, pričom francúzsky program sa uplatňuje v materskej škole a na prvom stupni ZŠ. Snahou Francúzska je rozšíriť toto vyučovanie aj na ďalší stupeň a naďalej podporovať jej rozvoj.
