Wiggins sa postaral o poriadny zápis do histórie olympiád

RIO DE JANEIRO 13. augusta (WebNoviny.sk) – O poriadny zápis do histórie sa postarali britskí dráhoví cyklisti a najmä ich líder Bradley Wiggins v piatkovom vyvrcholení súťaže v tímovej stíhačke na olympijských hrách v Riu de Janeiro. Prvý svetový rekord na Olympijskom velodróme v Barra predviedlo britské kvarteto v zložení Bradley Wiggins, Owain Doull, Steve Burke a Ed Clancy v semifinále proti Novozélanďanom (3:50:570). Druhý, ešte hodnotnejší čas, zajazdili potom vo finále proti Austrálčanom (3:50,265).

Svoje medailové defilé odštartoval už pred 16 rokmi

Tridsaťšesťročnému Wigginsovi zavesili na krk piate zlato, čím sa so súčtom 5-1-2 stal najdekorovanejším britským olympionikom histórie. Svoje medailové defilé odštartoval už pred 16 rokmi v Sydney, kde bol ako 20-ročný mladík členom bronzového družstva v stíhacích pretekoch.

V Aténach 2004 získal na velodróme zlato, striebro aj bronz (ako prvý britský športovec s medailovým kompletom po 40 rokoch na OH), v Pekingu 2008 si privlastnil zlaté double zo stíhačiek družstiev aj jednotlivcov a pred štyrmi rokmi doma v Londýne ovládol časovku na ceste. Najmä tento londýnsky titul v kombinácii s triumfom na Tour de France v tom istom roku bol pre neho vstupenkou do najvyššej spoločnosti a možnosťou používať ako oslovenie šľachtický titul „sir“.

„Neľutujem, že som sa na sklonku kariéry vrátil na dráhu. Možno to vyznie ako fráza, ale v posledných 12 mesiacoch sme všetko robili spoločne. Na bicykli sme boli sedem dní v týždni, aj na Štedrý deň, trénovali sme vysoko v horách tak, že skoro ráno sme začínali a neskoro večer končili. Časom som si uvedomil, že títo traja chlapi po mojom boku sú skvelí a bez nich by som si tie posledné mesiace či týždne ani nevedel predstaviť. Už priamo v Riu snažil som sa nemyslieť na prípadné víťazstvo, ale s nimi to prišlo akoby samé. Bolo to fantastické,“ povedal Bradley Wiggins pre BBC.

O jeden cenný kov prekonal Hoya

Wiggins o jeden cenný kov v súčte olympijských vystúpení prekonal svojho legendárneho krajana z dráhy Chrisa Hoya, ktorý už ukončil kariéru. Hoy však stále vedie v počte zlatých medailí, má ich na konte šesť, o jednu viac ako Wiggins. Práve Hoy zložil Wigginsovi veľkú poklonu.

„On je najväčší britský cyklista histórie. Chris Froome síce vyhral trikrát Tour de France, ale Wiggins má tituly majstra sveta z rôznych disciplín na dráhe aj ceste, utvoril svetový rekord v hodinovke a bol aj vynikajúci na ceste. Nehovorím to preto, že práve získal ôsmu medailu na olympijských hrách. On bol najväčší už pred týmto zlatým večerom v Riu,“ vravel Hoy podľa BBC. „Ako vnímam piatu zlatú medailu? Najmä ako úľavu. V pondelok ráno sa zobudím a zrazu bude po všetkom, už ma to nebude ťažiť. Žil som s tým každý deň, ale mám to, chvalabohu, za sebou,“ doplnil Wiggins.

„Môžete sa spýtať kohokoľvek, kto s ním alebo skôr proti nemu jazdil, aké to bolo. Povie vám, že vo všetkom, čo robí na bicykli, je jeden z najlepších na svete,“ povedal člen strieborného austrálskeho stíhacieho tímu Jack Bobridge, ktorý má skúsenosť s Wigginsom aj na ceste.

„Keď niečo povie, nie je to len do vetra, ale premení to aj na skutky,“ doplnil Bobridge. Chválospev na Wigginsa pridal aj jeho zlatý kolega z Ria Owain Doul. „Bradley je borec na pohľadanie, hračka prírody. Čo si zaumieni, to zväčša aj dosiahne. A je jedno, či je to Tour de France, Paríž-Roubaix alebo preteky na dráhe,“ povedal Doull.

Definitívne ukončenie kariéry na Six Days of Gent

Nie všetko v kariére Bradleyho Wigginsa prebiehalo ľahko a bezbolestne. Boli aj ťažké chvíle a vtedy nachádzal útechu v alkohole. Prestal piť až po narodení syna a v posledných rokoch kariéry pôsobil skôr asketickým dojmom.

Definitívne ukončenie kariéry plánuje na novembrových pretekoch Six Days of Gent na dráhe v Gente. Bude to pre neho krásna symbolika. Jednu z prvých vecí, čo si v živote zapamätal, bola spomienka na otca, ako súťaží na týchto pretekoch. Wiggins totiž prežil úplne útle detstvo práve v tomto belgickom mestečku s austrálskym otcom a britskou mamou. Otec od nich odišiel, keď mal dva roky (neskôr mal problémy s alkoholom a drogami a zomrel ako 55-ročný), a tak sa s mamou presťahovali k jej rodičom do Anglicka.

„Bolo by krásne ukončiť kariéru na mieste, kde som sa narodil a videl prvé cyklistické preteky. Otec bol vtedy cyklista a ja som sa na neho pozeral,“ doplnil Wiggins. Ak si má narýchlo premietnuť 16 rokov profikariéry na dráhovom či cestnom bicykli, rozbolí ho z toho hlava.

„Keď som vybojoval bronz v Sydney 2000, vravel som si, že toto mi už nik nevezme. Aj keby som mal ísť na druhý deň na úrad práce, môžem povedať, že mám doma bronzovú medailu… A potom postupne prišlo tých 5 zlatých medailí. Je to ťažko predstaviteľné, že sa také niečo vôbec stalo,“ dodal Wiggins.