Pravda o soli v našej strave: Prečo môže byť málo rovnako nebezpečné ako priveľa?

Soľ je naším každodenným spoločníkom – dodáva chuť jedlu, no zároveň vyvoláva obavy o zdravie. Odborníci varujú pred jej nadbytkom, no nové štúdie naznačujú, že ani prísna „low-salt“ diéta nemusí byť ideálnym riešením. Kde teda leží pravda?
Žena solí čerstvý zeleninový šalát v kuchyni – pravda o soli v strave a jej vplyv na zdravie.
Soľ v strave – riziká nadbytku aj nedostatku. Ilustračné foto: www.gettyimages.com

Keď turecký šéfkuchár Nusret Gökçe, známejší ako „Salt Bae“, s teatrálnym gestom sypal soľ na steak, stal sa z neho virálny fenomén. No za touto virálnou scénkou sa skrýva niečo hlbšie – naša fascinácia soľou. Milujeme ju, pridávame ju takmer do každého jedla a zároveň sa jej bojíme. Lekári roky varujú, že priveľa soli ničí naše cievy a srdce, no v posledných rokoch zaznievajú aj hlasy, že diéta s príliš nízkym obsahom soli môže byť rovnako škodlivá. Ako to teda je – je soľ náš tichý nepriateľ, alebo nepochopený spojenec?

Soľ – viac než len ochucovadlo

Soľ nie je len biela kryštalická látka, ktorú sypeme na polievku. Jej hlavnou zložkou je sodík – minerál, bez ktorého by naše telo nedokázalo fungovať. Podieľa sa na prenose nervových signálov, udržiava rovnováhu tekutín a zabezpečuje, že kyslík a živiny prúdia tam, kde ich potrebujeme. Problém je, že takmer všetci jeme viac soli, než odporúčajú zdravotnícke organizácie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila hornú hranicu na 5 gramov soli denne – približne jednu čajovú lyžičku. Realita? Priemerný človek na svete denne prijme takmer 11 gramov. A len štvrtinu z toho si sami dosolíme. Zvyšok je ukrytý v chlebe, omáčkach, polotovaroch či dokonca cereáliách.

Prečo priveľa škodí

Soľ viaže vodu, a keď jej máme v tele priveľa, stúpa krvný tlak. To znamená väčšie zaťaženie ciev a srdca, čo časom vedie k hypertenzii, mozgovým príhodám a infarktom. Podľa WHO stojí nadmerný príjem soli za 1,89 milióna úmrtí ročne. Štatistiky hovoria jasne – čím viac soli konzumujeme, tým vyššie je riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Jedna metaanalýza ukázala, že zvýšenie príjmu soli o 5 gramov denne zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb o 17 % a riziko mozgovej príhody dokonca o 23 %. Odborníci preto roky odporúčajú: obmedzte solenie, čítajte etikety a dávajte si pozor na spracované potraviny.

Ale čo ak jej máme príliš málo?

Tu prichádza zaujímavý obrat. Niektorí vedci tvrdia, že extrémne obmedzenie soli môže byť rovnako nebezpečné ako jej nadmerný príjem. Vzniká tzv. krivka v tvare písmena J – riziko zdravotných problémov stúpa pri veľmi nízkom aj veľmi vysokom príjme soli, pričom optimálne je niekde uprostred.

Štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí konzumujú menej než 5 – 6 gramov soli denne, môžu mať paradoxne vyššie riziko srdcovo-cievnych príhod. Najmä pacienti so srdcovým zlyhávaním alebo ľudia z určitých etnických skupín reagujú na prísnu „low-salt“ diétu negatívne. Inými slovami, soľ je ako liek – rozhoduje dávka.

Kde je teda zlatá stredná cesta?

Podľa viacerých novších výskumov je optimálny príjem soli 3 až 6 gramov denne. To je viac než odporúča WHO, ale menej, než dnes v skutočnosti konzumuje väčšina populácie.

Takýto „mierny príjem“ znižuje riziko vysokého tlaku bez toho, aby telo trpelo nedostatkom sodíka. Tento pohľad podporujú aj skúsenosti z praxe: v Japonsku a Fínsku po celoštátnych kampaniach na zníženie soli klesol počet úmrtí na mozgové príhody až o 80 %.

Prečo reagujeme na soľ každý inak?

Nie všetci ľudia sú na soľ rovnako citliví. U niekoho spôsobí aj malý nárast príjmu skokové zvýšenie krvného tlaku, zatiaľ čo iný môže jesť slané jedlá bez okamžitých následkov. Záleží na genetike, veku, hmotnosti aj zdravotnom stave.

Štúdie ukazujú, že citlivosť na soľ je vyššia u starších ľudí, ľudí s nadváhou či tých, ktorí majú v rodine výskyt hypertenzie. Preto univerzálne odporúčania nikdy nebudú pasovať na všetkých.

Skrytá soľ: najväčší problém

Väčšina z nás si predstavuje, že riziko prichádza z „priveľkého solenia“ doma. Pravda je iná. Najviac soli prijímame zo spracovaných potravín: pizze, sendvičov, údenín, syrov, omáčok či dokonca sladkých cereálií. Aj keď doma solničku nepoužívate často, stále môžete prekročiť odporúčané množstvo.

Aby to nebolo jednoduché, na etiketách sa zvyčajne uvádza obsah sodíka, nie soli. Pri prepočte platí, že 2,5 g soli obsahuje približne 1 g sodíka. Ak teda vidíte na obale 0,5 g sodíka, v skutočnosti prijímate 1,25 g soli.

Dá sa soľ „neutralizovať“ zdravším životným štýlom?

Niektorí odborníci tvrdia, že účinky soli sa dajú zmierniť stravou bohatou na draslík – ten sa nachádza v ovocí, zelenine, orechoch a mliečnych výrobkoch. Draslík totiž pomáha znižovať krvný tlak. Rovnako dôležité je aj pravidelné cvičenie a obmedzenie alkoholu či fajčenia.

No to neznamená, že môžete pokojne soliť bez obmedzenia. Kompenzácia nikdy nefunguje úplne – priveľa soli bude vždy záťažou pre cievy.

Čo si z toho odniesť do praxe

  • Nepodceňujte skrytú soľ. Čítajte etikety a vyhýbajte sa polotovarom.
  • Solte s rozumom. Pridajte soľ až nakoniec a skúste bylinky, ktoré zvýraznia chuť.
  • Držte sa stredu. Cieľte na 3 – 6 gramov soli denne – to je bezpečné pásmo.
  • Myslite na individuálne rozdiely. Ak máte vysoký krvný tlak, sledujte reakcie svojho tela.
  • Jedzte viac draslíka. Zelenina, ovocie a orechy dokážu zmierniť negatívny vplyv sodíka.

Pravda o soli

Soľ nie je diabol, ale ani neškodný spojenec. Je to látka, ktorú naše telo potrebuje, no len v správnom množstve. Nadbytok zaťažuje cievy, prílišné obmedzenie zase môže oslabiť organizmus. Pravda leží niekde medzi extrémami – v rovnováhe.

A možno je práve to dôvod, prečo nás „Salt Bae“ tak fascinoval: jeho gesto pripomína, že aj niečo také malé, ako je štipka soli, môže mať obrovský vplyv.

Ďalšie k téme