Novelizácia zákona o civilnej ochrane obyvateľstva je bližšie k schváleniu. Poslanci Národnej rady v stredu na druhý pokus schválil v prvom čítaní vládny návrh o zmene niektorých zákonov s cieľom zabezpečiť dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Novela sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní
Novela predložená Ministerstvom zdravotníctva SR dopĺňa definíciu mimoriadnej udalosti o pojem „kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti“. Návrh tak reaguje na nedostatok legislatívnych mechanizmov potrebných na efektívne riadenie zdravotníckych krízových situácií. Parlament tiež schválil, že novela sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
„Predložený návrh zákona reaguje na situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Navrhovaná legislatíva mení a dopĺňa existujúce zákony vrátane zákona o civilnej ochrane a Trestného zákona.
Vládny návrh zákona o civilnej ochrane by mohol pomôcť riešiť krízu v zdravotníctve, tvrdí Taraba
Novela uvažuje o sankcionovaní zdravotníckych pracovníkov, ktorí si v mimoriadnych situáciách neplnia svoje povinnosti. Zamestnancom, ktorí sa budú vyhýbať výkonu povinností za mimoriadnej situácie hrozí odňatie slobody na jeden rok až päť rokov. „Navrhujeme časové obmedzenie na vyhlásenie a predlžovanie mimoriadnej situácie na 60 dní s možnosťou jednorazového predĺženia o ďalších 60 dní“ píše sa tiež v návrhu.
Trestnoprávne dôsledky porušenia povinností
Vzhľadom na zvýšené odchody zdravotníckych pracovníkov počas kríz, ako je aj súčasná situácia s približne 3 300 lekárskymi výpoveďami, návrh zavádza aj právomoc okresných úradov určiť lekárov oprávnených posudzovať dočasnú pracovnú neschopnosť týchto pracovníkov.
Vláda prijala zákon o mimoriadnej situácii. Čo to znamená pre lekárov?
Právna úprava sa tiež zaoberá trestnoprávnymi dôsledkami porušenia povinností v čase mimoriadnych situácií, pričom ustanovuje jednotlivé skutkové podstaty trestných činov a ich sankcie. Návrh zákona si kladie za cieľ posilniť dôveru verejnosti v zdravotnícky systém a efektívne zabezpečovať zdravotnú starostlivosť počas krízových stavov. Ako uvádza dôvodová správa, zákon nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a jeho účinnosť sa predpokladá dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
