Epidémie boli v minulosti podnetom pre šírenie rôznych konšpiračných teórií, uvádza vo svojom príspevku na stránke Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV výskumníčka Zuzana Panczová.
Ministerstvo sa spojilo s políciou a influencermi. Šíriteľov hoaxov už ohlasujú aj bežní ľudia
Choroby, ktoré si vyžiadali množstvo mŕtvych, v ľuďoch vyvolávali strach a nedôveru. Emócie sa potom ventilovali aj v podobe hľadania vinníka.
Ľudia podozrievali lekárov aj úradníkov
Ľudia napríklad ukazovali prstom na tých, ktorí sa epidémie snažili potlačiť, teda na lekárov či úradníkov nariaďujúcich izoláciu chorých, očkovanie, dezinfekcie studní alebo nové liečebné praktiky, píše etnologička vo svojej knihe Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.
Ako príklad Panczová uvádza východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831, ktoré sprevádzala epidémia infekčnej cholery.
História sa opakuje. Storočný dokument odhalil, ako sme kedysi bojovali s pandémiou španielskej chrípky
Podľa Webmd.com bola pôvodcom ochorenia baktéria Vibrio cholerae a jeho príznakmi silné vodnaté hnačky a zvracanie. Infikovaným hrozila dehydratácia a v dôsledku nej aj smrť. Zdrojom nákazy bola kontaminovaná pitná voda a zlá hygiena.
Preventívne opatrenia boli prijímané s nevoľou
Habsburská monarchia v snahe potlačiť epidémiu vyslala do ohnísk nákazy „cholerových komisárov“ spolu s vojskom a lekármi, aby tam riadili preventívne opatrenia.
Ich súčasťou bola kontrola a obmedzenie pohybu osôb, ale aj zákazy konania trhov a jarmokov. Došlo k ochromeniu obchodu, remeselnej výroby a znížila sa aj dostupnosť tovarov, čo podľa etnologičky vyvolávalo u ľudí nevôľu.
Desať zaujímavých faktov, ktoré by ste mali o chrípke vedieť
Verejnosť si opatrenia začala vysvetľovať ako zámienku na potlačenie revolučných myšlienok zo strany mocných a v reakcii na opatrenia pribúdali aj výtržnosti a silneli nepokoje.
Začali sa šíriť fámy o sprisahaní
„Medzi poddanými sa šírili názory, že nákazlivosť cholery je dezinformácia šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva,“ približuje odborníčka. Medzi ľuďmi sa šírili fámy o sprisahaní pánov voči poddaným, ktoré ešte viac umocňovali prísne sankcie za nedodržiavanie opatrení.
Pred sto rokmi zúrila španielska chrípka aj v Košiciach. V Uhorsku zabila vyše 50-tisíc ľudí
V napätej atmosfére sa napríklad medzi ľuďmi rozšírilo, že kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej podávajú jed a úradníci namiesto dezinfekcie (chlórového vápna) do studní a potokov sypú otravu.
Falošný recept na liečbu COVID-19 neskúšajte, je to hoax a riskujete vlastný život
„Údajnými dôkazmi sprisahania malo byť šírenie nákazy v blízkostí riek a iných zdrojov vody, fámy o dôkazoch otravy počas pitvy mŕtvol, informácie o existencii štatistických odhadov predpokladaného vysokého počtu obetí kvôli plánovaniu masových hrobov, ako aj objavenie sa nákazy po vykonaní preventívnych sanitárnych opatrení,“ píše Panczová.
Väznenie, mučenie a zabíjanie
Epidémia a preventívne opatrenia podnietili aj podozrievavosť voči Židom, ktorých obviňovali z trávenia studien a tiež z roznášania jedu v potravinách.
„To sa stalo priamou zámienkou k tomu, aby dedinčania pochytali, zbili a dali uväzniť dvanástich Židov. Hneď nasledujúci deň dokonca chytili a mučili i zdravotného komisára, ktorého nútili k priznaniu, že bol tiež podplateným travičom,“ uvádza etnologička.
Hoaxom môžeme uveriť všetci. Podľa psychológa ich pomáha šíriť aj pocit frustrácie
Sociálne nepokoje vyústili do povstania s cieľom nastolenia spoločenských zmien, to sa však premenilo na davovú psychózu, ktorá končila aj fyzickým napádaním, vraždením a beštiálnym mučením.
Nespokojnosť a hľadanie nepriateľa
Podľa Zuzany Panczovej je živnou pôdou pre šírenie fám a konšpirácií práve nárast nespokojnosti širokej verejnosti v spojení s hľadaním nepriateľa.
Hoaxy o koronavíruse zabili stovky ľudí, COVID-19 chceli poraziť aj metanolom či kravským močom
„Pocit bezmocnosti voči úradnej moci, ktorá z dôvodu verejného záujmu pácha určité násilie na jednotlivcoch, môže viesť pri nedostatku informácií alebo nedôvere voči oficiálnym zdrojom k presvedčeniam, že cieľom protiepidemických opatrení je v skutočnosti riadená likvidácia obyvateľov,“ hodnotí etnologička.
